ulici, ale na námestí s trhom. Jeho dominantou je kľačiaci dominikán (len socha). Jeho sutana je taká dlhá, že prechádza v označenie hradby, ktorá obklopovala stredoveký dominikánsky kláštor. Už ste asi uhádli, že ide o dominikánsky kostol.
Rád dominikánov tento najskôr románsky, potom gotický chrám zasvätil Nanebovstúpeniu Panny Márie a spolu s ním si vybudoval aj spomínaný kláštor. V ňom už v 14. storočí pôsobila škola, kde sa vyučovalo v národných jazykoch, teda aj po slovensky.
Ani tieto budovy neobišla katastrofa požiaru v roku 1556, v dôsledku čoho slúžil polstoročie ako mestský sklad potravín. Samotní dominikáni boli žobravým rádom, a teda nemali dosť prostriedkov na rekonštrukciu. Preto, ako to robí múdrejší, ustúpili. Odišli z mesta s tým, že sa sem raz vrátia. Svoje slovo dodržali, i keď medzitým uplynulo 142 rokov. Kostol, ktorý medzitým bol aj smetiskom, stokou a potom skladom obilia, po návrate zmodernizovali, čo vo vtedajšej dobe znamenalo zbarokizovať ho. Zväčšili okná, zriadili sakristiu a vybudovali organový chór. Pribudlo i barokové zariadenie a na stenách pôsobivé fresky Štefana Vörösa z rokov 1750 1758. Vytvárajú úchvatnú ilúziu, ako keby kostol nemal strechu, a tak sa môžeme pozerať až do neba. Práve tam korunujú Pannu Máriu alebo vpredu vyzdvihujú asi najznámejšieho dominikána a najvýznamnejšieho stredovekého teológa sv. Tomáša Akvinského.
Keď už boli dominikáni "vo švungu", vybudovali si i nový kláštor a školu, teraz pre zmenu na dnešnej Mäsiarskej ulici. Mimochodom, za "socíku" tam sídlila ľudová škola umenia. Na mieste pôvodného kláštora (na námestí) v minulom storočí vybudovali tzv. Veritas (1940), ktorý bol za socialistickej éry posádkovým kinom Dukla. Teraz je tam filmový klub Cinefil. Veža medzitým (1963) bola dobudovaná na 68-metrovú, čím pretromfla svoju kolegyňu z Dómu.
Kostol má však svoj svet aj v podzemí. Sú to pivnice s kryptami, do ktorých sa pochovávalo až do 18. storočia Počas 2. svetovej vojny tam zas mnísi ukrývali antifašistov a Židov. No pre ľud robili čosi stále. Napríklad zriadili prvý denný útulok pre deti chudobných (1891) a po 50-ročnej pauze kvôli socializmu zasa spomínaný filmový klub i galériu.
V 70-tych rokoch minulého storočia objavili pamiatkari na strope trhliny. Vraj sa zľakli a rozhýbali. V roku 1982 postavili lešenie a chceli začať rekonštruovať, no až vtedy vraj prišli na to, že niektoré praskliny boli nepravé, čiže len namaľované, aby kostol vyzeral ešte starší, než je. Ako keby mu nestačilo, že je najstaršou budovou v meste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
