prírodnými spoločenstvami. Asi najfrekventovanejšou oblasťou pohoria je okolie vrchu Stebnická Magura (900 m), ktorý leží severne od Bardejova a jej profil s televíznym vykrývačom na vrchole tvorí krajinnú dominantu a typický kolorit metropoly horného Šariša.
Tento vrch, budovaný flyšovými pieskovcami, leží v katastri obce Stebník a jeho najcennejšie časti sa nachádzajú na severných svahoch. V nadmorskej výške 650 - 900 metrov, vo vlhkej pramennej oblasti Stebnického potoka sa tu na strmých svahoch vyvinuli vzácne rastlinné spoločenstvá. Od roku 1964, teda už štyri desaťročia, ich chráni zákon. Súčasná Národná prírodná rezervácia Magura má rozlohu vyše 76 hektárov. Podobný charakter má aj neďaleká rezervácia Zborovský hradný vrch.
Prirodzené, miestami až pralesovité lesné porasty Magury sú veľmi zachovalé a v rámci Nízkych Beskýd predstavujú fytocenologicky a floristicky jedinečnú ukážku prirodzených a pôvodných spoločenstiev vyšších polôh. Sú tu vyvinuté sutinové bukové javoriny, javorová bučiny a v dolnej časti rezervácie jedľové bučiny. V drevinovom zložení prevládajú druhy buk lesný (Fagus sylvatica), jedľa biela (Abies alba), javor horský (Acer pseudoplatanus) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ktoré sú mohutného vzrastu, dobrého zdravotného stavu, dosahujú výšku nad 25 metrov. Z krovín sú tu zastúpené baza čierna (Sambucus nigra), baza červená (Sambucus racemosa), kalina obyčajná (Viburnum opulus), egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa).
Územie sa vyznačuje zastúpením východokarpatských prvkov flóry. Na skalnatých svahoch najmä v podvrcholovej časti Magury sú z botanického hľadiska najzaujímavejšie porasty východokarpatského druhu skopólie kranskej (Scopolia carniolica), jediné na území Bardejovského okresu. Pre územie rezervácie je charakteristické veľké zastúpenie rôznych druhov papradín. Nápadne častý je papraďovec laločnatý (Polystichum aculeatum), paprad' samčia (Dryopteris filix-mas), papradka samičia (Athyrium filix-femina), papraď ostnatá (Dryopteris spinulosa). Vzácnejší je výskyt papraďovca Braunovho (Polystichum braunii). Najbohatší je tu jarný aspekt, ked' hromadne kvitnú chochlačka dutá (Corydalis cava), snežienka jarná (Galanthus nivalia), krivec žltý (Gagea lutea) a pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis subsp. officinalis).
BEDEKER
Prístup: Najfrekventovanejším východiskom na Stebnickú Maguru sú Bardejovské Kúpele (350 m), odkiaľ vedie hustá sieť kúpeľných chodníkov. Začína sa tu aj červená turistická značka, ktorá z horného konca kúpeľov, od kúpaliska, stúpa najskôr sa sedlo Čerešňa (520 m, 1/2 h), Tu sa stáča doprava a po hrebienku v lese stúpa cez Kamennú horu (665 m) do vyšších partií, odkiaľ sa miestami ponúkajú aj zaujímavé pohľady na okolie. Chodník stúpa po hranici prírodne rezervácie, v závere vysokým, zaujímavým lesom až na prístrešok na vrchole Stebnickej Magury (900 m, 1 a 1/2 h) si zaujímavými výhľadmi. Z vrcholu prejdeme okolo televízneho vysielača a začíname prudké klesanie po ostrých serpentínach cez centrálnu časť rezervácie s vzácnou flórou až ku Sedlu pod Magurou (540 m, 2 h). Tu sa núka možnosť pokračovať po červenej neustálym zostupom dolinou až do Zborova (335 m, 3 a 1/4 h), alebo po žltej cez Stavenec a Čeršľu späť do Bardejovských Kúpeľov (350 m, 3 a 1/2 h).
Zaujímavosti okolia: Zborovský hradný vrch, Bardejovské Kúpele, Bardejov, Becherovská tisina, Regetovské rašelinisko, Busov (1 003 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
