...Nad dolinami mohutné hrady, jak starci sedia, trasúc šedinami, k nim nezaletí iba havran bludný, ich nevzbudí už ani len deň súdny...
Nostalgia, smútok a bezútešnosť vanú z veršov veľkého Vajanského. V najstaršej zachovanej pamiatke knižnej maľby východu Slovenska môžeme objaviť dominikánsky kódex z Košíc. Košickí dominikáni udržiavali kontakty s talianskou Bolognou. Výsledkom týchto kontaktov boli nádhernú výtvory - miniatúr, Bardejovské exempláre nesmierne vzácnych ilustrácií Ferrarisovho Completia, vydanej roku Pána 1473 v Benátkach s výjavom človeka pred alegorickou postavou spravodlivosti, taja príbeh. Večný boj dvoch protiľahlých pólov dobra a zla. Nad tými miniatúrami sa mohol zamýšľať aj Ervín Mayer z Paríža východu - Budapešti, keď vytváral jedinečnosť ornamentálnej výzdoby divadla Janka Borodáča v Košiciach. Málokto vie, že k výzdobe stropu potreboval jedinečný Viedenčan Gastgeb duševné povzbudenie. Celé hodiny strávil medzi ruinami Turnianskeho hradu a sledoval západ slnka dole v zrkadlení vôd jazera. A tak sa zrodilo dielo s výjavmi Shakespearových hier Othello, Romeo a Júlia, Kráľ Lear a Sen noci svätojánskej...
Obaja veľkí európski umelci však netušili, čo sa tají medzi kamennými listinami ruín hradu. Tragický príbeh hodný pera pre zamyslenie nad našou minulosťou, ale i pre poučenie.
V historických materiáloch je napísané: "Bebekovský rod vymrel v roku Pána 1569..." Nebolo to celkom tak. Hádam ani jeden hrad nemal toľko majiteľov, ktorí sa tu striedali častejšie ako noc a deň. Od roku 1440 sa hrad dostal do vlastníctva Imricha Bebeka, ktorý bol pravým opakom svojho brata Františka. Do histórie sa zapísal ako hrdina a čestný rytier, veľký bojovník. Všetko by sa udialo úplne inak, keby tento šľachetný muž nepadol v službách kráľa v Srbsku na známom Kosovom poli. Stalo sa tak roku 1448.
Náš príbeh na Turnianskom hrade sa odohráva v čase, keď lúpežný rytier František Bebek, postrach viacerých žúp na Spiši, Gemeri a Liptove, uniká z hradu Krásna Hôrka. Predtým než opustil krajinu (ako si to pamätáme z minulého príbehu) krátko sa zastavil na Turnianskom hrade, kde vraj zakopal časť svojho zlatého pokladu. Na hrad sa už nikdy nevrátil. Osud ho dostihol v cudzej zemi. Mečom bojoval, mečom zahynul. Smutný epilóg krutého Bebeka. Udalosti, ktoré sa odohrali o niekoľko mesiacov neskôr by sme mohli prirovnať k tragickému príbehu Rómea a Júlie...
Obyvatelia okolitých dedín pod ruinami Turnianskeho hradu počas života viacerých generácií strašili neposlušné deti, ukazujúc na ruiny hradu, turnianskou bielou pani...
Nepokojný duch Kristíny Bebekovej vraj dodnes blúdi počas temných nocí medzi ruinami hradu. Mnohí starší obyvatelia obce, ktorí majú pod hradom svoje vinice sa zaprisahali, že zreteľne počuli v noci ako hradná pani Kristína žalostne narieka. Možno to bol iba šibal vietor preháňajúci sa po výšinách, ale ktohovie?
Nazrime do tragického príbehu. Z hlbín dávnych stáročí sa nám vynára postava. Kristína Bebeková, panovačná, arogantná s povahovou črtou vyvyšovať sa nad okolím. Za ňou kráča k hradnému opevneniu Katarína Bebeková, miernej a milej povahy, úplný opak svojej nevlastnej sestry. Kristína, ovešaná zlatom a šperkami sa snaží urobiť dojem na častého hosťa hradu Kelemena Dessewffyho, ktorý veľa času trávi na cestách medzi Košicami a Bolognou. V službách dominikánov sprevádza povozy s maľbami a miniatúrami, neraz sú to však aj peňažné zásielky, víno a vynikajúce sudy s košickým pivom. Dominikáni sú so službami Kelemena spokojní.
Keď Kelemen nebol práve na cestách, veľmi ochotne navštevoval Turniansky hrad. Aby zabránil rečiam, sprevádzala ho jeho sestra Uršuľa. Verejným tajomstvom bolo, že mladý muž, neskúsený v láske, je po uši zamilovaný do skromnej Kataríny. Kristána sa všemožne snažila prekaziť zámery rytiera Kelemena. Ženy vždy vedeli ako nato. Stávalo sa, že pri posedeniach v záhrade pod lipou sa hradnej pani odrazu zošmyklo rúcho a rytier celý červený v tvári zbadal belostné zvodné a koketné nôžky. Kelemen ju jemne odmietol. Ponúkla mu celé telo i zlatý poklad, ktorý zanechal jej otec František Bebek v pivnici hradu. Láska k fialôčke Katarínke však bola silnejšia. V Kristíne sa spenila bebekovská krv. Znenávidela Kelemena. Prisahala krutú pomstu. A krvavá dráma nedala na seba dlho čakať.
Chýr o svadbe na Turnianskom hrade dostal krídla. Začínali prípravy na svadbu. Katarínka a Kelemen prežívali neopakovateľné chvíle šťastia. Všetko mal pod taktovkou kastelán hradu Grúber. Vedel v tom chodiť, pretože ho neraz pozývali pri podobných udalostiach aj na susedné hrady, aby podľa jeho scenára prebiehali svadobné hostiny. Mladý Kelemen mal dobré styky s košickým cechom vinárov a pivárov. Pivní úradníci mesta si považovali za česť zásobiť svadobných hostí dostatkom penivého moku. V jeden májový večer sedeli zamilovaní na lavičke v záhrade pod lipou a robili si plány do budúcna. Zrazu sa z húštiny nebadane vynorila postava v čiernom rúchu. Tí dvaja však nič nepočuli, nič nevideli, iba seba. Zjavenie sa priblížilo k lavičke a celou silou vrazilo nôž do Kelemenovho chrbta. Nešťastný mladík klesol k zemi. Katarínka vydesenie skríkla a kľakla si k svojmu milému. Kelemen jej dodýchal v náručí. Plakala, nariekala, volala o pomoc. Pribehla hradná stráž, služobníctvo a kastelán Grúber. Katarínka mala krvavé ruky. A Kristína ju pohotovo obvinila z vraždy. Zlostným hlasom rozkázala, aby stráž zavrela vrahyňu do temnice. Poslúchli ju neochotne. Nikto neveril, žeby milá Katarínka bola schopná takéhoto strašného zločinu.
Kastelán Grúber bol muž rozumný a uvážlivý. Pochopil, že proti rozhodnutiu hradnej pani nič nezmôže. Keďže rytier Kelemen nebol len tak hocikto, pretože bol aj v službách košických dominikánov, presvedčil Kristínu, že vec sa musí riadne vyšetriť. Argument zabral a hradná pani viditeľne neochotne súhlasila. Na druhý deň ráno ešte pred východom slnka opúšťa hrad rýchly posol. Kráľ mal rozhodnúť o práve a spravodlivosti. Posiela na Turniansky hrad svojho nádvorníka, ktorý disponuje plnými mocami. Prípad vraždy sa má uzavrieť v čo najkratšom čase. Kastelán na žiadosť nádvorníka zvoláva všetkých, ktorí mali z rozličných dôvodov prístup na hrad. Ľudia z okolitých dedín po jednom vstupujú do siene, kde leží zavraždený rytier. Pristupujú ku katafalku s dýkou v ruke. Prejde tak sieňou asi sto ľudí, nič sa však nedeje. K milovanému bratovi pristupuje jeho sestra Uršuľa. S dýkou v ruke nad mŕtvym skladá prísahu. Ľudia netrpezlivo a s napätím čakajú, ako sa boží súd skončí. Nič sa však nestalo. Na rade je Katarínka. Pristupuje k svojmu milému s dýkou v ruke, všetci počujú slová prísahy o nevinnosti. Opäť sa nič nestalo. K mŕtvemu váhavo pristupuje hradná pani. Nerada tak činí, tvrdí, že také podozrenie voči nej je absurdné a hlúpe. Nádvorník a kastelán však trvajú na skúške. Aj ľudia okolo začnú nahlas reptať. Kristína s dýkou v ruke pristupuje k mŕtvemu. V tom z Kelemenovej rany sa pustí krv, ktorá začne kvapkať aj z vražednej zbrane. Boží súd vrahyňu usvedčil. Všetko je dokonané. Nádvorný dáva pokyn stráži. Vojaci urobia niekoľko krokov k svojej pani. Tá však v strachu z výsledku božieho súdu si vráža ostrie do svojho tela...
Takýto smutný príbeh s tragickým epilógom si rozprávajú tí najstarší pamätníci v dedinách pod Turnianskym hradom. A mnohí prisahajú, že počas temných májových nocí videli na vlastné oči turniansku bielu pani, ako kvíli a narieka, pretože jej zlá duša nemôže nájsť pokoj a mier...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
