Štiavnica, zlodejská Krásna Hôrka... Platilo to však iba za panovania tohto všetkým masťami mazaného rytiera noci.
Bebekovské nočné výjazdy v roku 1526 nadobudli taký rozmer, že i pri vyslovení jeho mena sa triasli od strachu ľudia na Gemeri, Spiši a Liptove. Strhával z kostolných veží zvony a na nádvorí Krásnej Hôrky z nich dával liať kanóny. Vravievalo sa tiež, že falošné mince mu tajne razili vynikajúci majstri v Košiciach.
Tesne pred súmrakom sa nad Krásnou Hôrkou objavili dvaja jazdci. Opatrne sa spúšťali Pačanským vrchom. Kone nepokojné a dlhou jazdou unavené inštinktívne zacítili blízkosť mesta. Po strmom chodníku sami od seba zrýchlili krok. Muži v sedle nechali voľné uzdy, pretože do zotmenia mali byť v Rožňave. Hradný kastelán, Bebekov dôverný spoločník, ich mal čakať v zájazdnom hostinci "U permoníka". Keby zmeškali hodinu stretnutia mali čakať na svetelné znamenie. Kastelán v hostinci nebol. Tí dvaja pocestní si sadli tak, aby cez malé okienko mohli sledovať západnú stranu Krásnej Hôrky. Medzitým sa zotmelo, a tak im neušlo blikotavé svetielko kahanca. Signál z hradu znamenal stretnutie na dohovorenom mieste pred Nadabulou. Neúspešní adepti na katových paholkov v Košiciach vedeli, že s bebekovskou družinou za jedinú noc prídu k dukátikom. Tej noci však jeho veličenstvo Bebek mal úplne iný plán. Zvony počkajú, kupci odídu... Zvedovia priniesli správu, že po "zlatej" ceste vedúcej k Smolníku a Gelnice sa začína Bebekovi miešať do remesla akýsi zbojník Kauffang - chytač kupcov. Cez deň vážený občan mesta Košice, v noci neľútostný zbojník. Koho chytí, toho oberie o všetok tovar. Najčastejšie to boli kožušiny, ale aj zlato a striebro, soľ, víno a dobytok. Kauffang, muž viacerých tvárí, mal svojich spoločníkov aj na hrade Dunajec, kde tajne dopravoval svoje obete a potom žiadal, aby sa zo zajatia vykúpili...
Podľa dobových pisárov rytier Bebek takúto nekalú konkurenciu vo vlastnom revíri jednoducho nemohol trpieť. Otcom mesta Košice posiela list, v ktorom sa sám pasuje do úlohy pomstiteľa. V liste sľubuje, že vodcu lúpežnej bandy Kauffanga dopraví v putách pred brány mesta, aby ho tam stihol spravodlivý trest.
Gelnický pisár roztrasenými literami podáva svedectvo: "Rytier Bebek si na brnenie navliekol baraniu kožušinu, Kauffanga zajal aj s jeho kumpánmi, jednookým Erezmom Plugkom a kapitánom hradu Dunajec Jurajom Fitztumbom..."
Bebek v snahe napraviť svoju zlú kartu, ale hlavne povesť lupiča zvonov a peňazokazca, troch previnilcov vodil v putách po celom Gemeri a Spiši. Potom ich dal dopraviť pred brány mesta Košice, aby mestský magistrát rozhodol o ich ďalšom osude. Súdna stolica mesta bola k lúpežníkom milosrdná. Neboli bičovaní, ani zaživa pochovaní, ale iba sťatí...
Hlavný hriešnik Bebek s niektorými košickými mešťanmi udržiaval tajné prepojenie. Levočský kronikár Sperfógel Bebeka opisuje takto: "Bebekovci za jediný rok (1533) ukradli toľko zvonov, že mu košickí zbrojári uliali z nich až 54 kanónov..." Činnosť lúpežnej dynastie majiteľa hradu Krásna Hôrka bola oveľa pestrejšia. História však mnohé zakryla závojom času a zabudnutia. Boli však horší ako hroziaca turecká invázia. Zrejme odtiaľ pochádza ľudové porekadlo: horší Turka, poturčin...
Medzi Košicami, Rožňavou a Krásnou Hôrkou začali kontakty, ktoré by sme mohli nazvať diplomaciou tých čias. Tajní poslovia s ešte tajnejšími písmami križovali cesty. Hradný pisár Bebeka s dátumom november 1538 odosiala Rožňave list, v ktorom mestu oznamuje, že patrí do područia Krásnej Hôrky. Rožňavský richtár je predvolaný hore na hrad. Do hroziaceho konfliktu sa zapája aj kapitán kráľovskej pechoty Tomáš Laskan z Prešova. Poslovia neúnavne cválajú po celom Gemeri a Spiši. Mestá sa pripravujú na vojnu. Keby Rožňava padla pod správu Krásnej Hôrky, bola by ohrozená bezpečnosť mnohých žúp. Na stranu lúpežného rytiera sa postavili rôzni tuláci a dobrodruhovia, medzi ktorými boli aj väzni, ktorí ušli z košickej šatlavy.
Košické trhy boli známe široko-ďaleko. Jarmočníci prichádzali do mesta zo všetkých strán. Pozdĺž tokov Hornádu, Torysy a Olšavy viedli dôležité obchodné trasy. Pri ovsenom mlyne zastaví koč. Mestská stráž je unudená a menej pozorná. Muž v dlhom plášti vstupuje do mlyna. Vlasy mu horia vzburou a za pásom sa hompáľa meč. Je to Bebek. Za ním kráča kapitán hradu Hegedüš. Pán Krásnej Hôrky siahne pod plášť a na mlynárovom stole zacvendžia zlaťáky. "Potrebujem tvojho syna, dobre zaplatím," hovorí Bebek a mlynár je s vecou zrozumený. Jeho syn pracuje v cechu kováčov, ale rozumie sa zvonolejárstvu. A keď vie uliať zvon, prečo by nevedel naopak zo zvona uliať kanón, myslí si Bebek. Mlynárov syn však nebol iba schopný tovariš, ale aj nesmierne ctižiadostivý. Zabudol na prísahu pred cechovou truhlicou a tajne opúšťa mesto, aby na hrade Krásna Hôrka začal s čiernym remeslom. Kanóny a falošné mince sa mali stať stratégiou Bebeka, ktorý bol pripravený na boj s Turkami, ale aj s cisárskym vojskom. Zlá stratégia sa mu však vypomstila. Po vyplienení Gelnice a Smolníka, ako aj vypálenie Tichej vody sa situácia natoľko vyhrotila, že poškodení šľachtici, ako aj hnev občanov zo slobodných kráľovských miest sa obrátili proti Bebekovi. Ten nelenil, ale spojil sa s Turkami. Ríšsky snem trestá Bebeka odňatím majetkov. Bebek sa nepodriaďuje, a tak cisár posiela proti hradu Krásna Hôrka veľké a silné vojsko. Cisárska armáda sa rozdelila na dve časti za mestami Jelšava a Plešivec. Bebek so svojou družinou opúšťa Krásnu Hôrku. V jeho koči sú uložené zlaté mince a iné ulúpené drahocennosti. Rúti sa dole Sorožkou. Ešte raz sa obzrie, aby videl kontúry svojho hradu. Vtedy netuší, že ho vidí naposledy. Prví cisárski zvedovia sú mu za pätami. V Turnianskom Podhradí sa pod preťaženým kočom zlomí koleso. Bebek sa zastaví na Turnianskom hrade, ale potom ho strach pred cisárskym vojskom vyháňa až do Sedmohradska.
V sieňach Krásnej Hôrky sa udomácnilo cisárske vojsko. V tom čase Bebek už poľuje v sedmohradských horách. Na Krásnu Hôrku však nezabúda. Možno, že i ľutuje svoje činy a zbojnícke chodníčky. V jeden decembrový deň prekročí mestské brány v Levoči dvanásť jazdcov. Vedie ich "muž z Gelnice". Cieľ cesty je tajný. Na otázku strážcu brány, kde majú namierené, veliteľ jazdcov iba kopijou naznačí smer. Cisársky zved pozná miesto, kde sa skrýva úhlavný nepriateľ jeho veličenstva.
Osud dostihol Františka Bebeka na lesnej čistinke. Sklonený nad úlovkom začul kroky. Keď sa narovnal bol obkľúčený neznámymi vojakmi. Bebek ešte nechápe, že je tu koniec, neverí tomu ani po prvom seknutí. Ostrie meča mu preniklo cez kožený kabátec. Pocítil ostrú bolesť. "Mečom si bojoval, mečom aj zahynieš," počul hlas, ktorý prichádzal k nemu akoby z veľkej diaľky. Za ohybom cesty sa objavili Bebekovi kumpáni, svedkovia drámy. Nepohnali svoje kone, aby pomohli svojmu kapitánovi. Cisárska trestná výprava dokonala svoje poslanie. Posledný z rodu Bebekovcov dodýchal v cudzej zemi.
Krásna Hôrka po vymretí rodu Bebekovcov sa po roku dostáva do držby Jána Jiskru. V roku 1556 sa stal kráľovským majetkom, ktorý spravovali kasteláni. Najvýznačnejší z nich, Peter Andrássy, hrad dostal v roku 1588 do dedičného vlastníctva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
