rozježenými vlasmi. Okrem baobabu, ktorému hovoria domorodci strom ľudožrút, hoci pre človeka nie je nebezpečný, sú tu obrie mäsožravé rastliny, ktoré dokážu vo svojich chápadlovitých konároch spútať dospelého človeka a pomaly, s bezcitným chladom z neho celé týždne vysávať potrebné živiny.
Najväčšia príšera z rastlinnej ríše ľudožravý strom "tepe" sa podľa domorodých legiend ukrýva hlboko v pralesoch ostrova Madagaskar. Na vlastné oči ho údajne videl nemecký cestovateľ Karl Liche. Presné miesto neuviedol, ale opísal príšerný domorodý obrad, pri ktorom stromu obetovali mladé dievča. Dohnali ho kopijami až k stromu "tepe" a ten dievča spútalo chápadlami trčiacimi z koruny ako klbko hadov.
Ak príde na Madagaskar cudzinec, aby na vlastné oči videl tamojšie botanické záhady, zabránia mu v tom strážcovia územia s oštepmi, ktorí bdejú nad dodržiavaním zákazov - nikoho nepustiť k uctievaným stromom a kríkom. A tie podľa Licheho človeka nezožerú, môžu ho ale zovrieť do objatia konárov ako pavúk muchu a ak nepríde včas pomoc a nevyprostí ho, môže aj zomrieť v "kríku s pazúrmi", ako volajú krík Andrindritra. Na konci vetiev má tobolky s ostrými spätnými háčikmi a ak ich vietor rozkolíše, môžu náhodou okolo prechádzajúce zviera alebo človeka ovinúť a zachytiť háčikmi.
Ešte horšie sú diabolské stromy kumangy. Ani tie nie sú ľudožravé, ale dokážu človeka či zviera zabiť na diaľku ostrým pachom najmä z kvetov. Vtáci, ktorí preletia v ich blízkosti, spadnú na zem mŕtvi a zvieratá, ktoré sa chcú schovať v tieni kumáng, zahynú. Sú prudko jedovaté a otrávený vzduch z ich kvetov má pri bezvetrí ďaleký dosah. Jediný spôsob, ako sa dá k týmto stromom bezpečne priblížiť, je počkať na vietor a ísť v jeho smere. Lenže ak sa vietor neočakávane obráti, môže nastať tragédia. Domorodci majú z nich strach a preto ich vypaľujú v období sucha, kedy kumangy nekvitnú. Sú síce nebezpečné, ale nie smrteľne.
Ľudožrútsky strom baobab si podľa ústneho podania domorodcu vraj z času na čas vyžiada ľudskú obeť, aj keď to nemôžu potvrdiť očití svedkovia. Tí ho prísne strážia a kto sa k nemu pokúsi priblížiť, môže mať nepríjemnnosti s domorodcami, ba dokonca ho ohrozujú na živote svojimi starodávnymi zbraňami. Robia to tak sto rokov, odkedy prijali nepísaný zákon o zákaze približovať sa k uctievaným stromom a pokusy Európanov považujú za porušenie zákona.
Autor: Ko/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
