Dzurindovi, Miklošovi, Kaníkovi a ďalším, že je to naozaj tak. A tu zrazu bác! Ako blesk z jasného neba nás zaskočila nemilá správa, že dobré čísla o našej ekonomike a úspešnom exporte boli nadhodnotené zasa sa niekto pomýlil, tentoraz vraj až o celých 14 miliárd. Nuž čo, musíme korigovať svoje názory a otvorene chlapsky priznať, že sa všetci nemáme až tak dobre, ako si to tí hore myslia.
O nás bežných smrteľníkoch napokon ani tak nejde. Horšie je, že utrpelo renomé Slovenska. Donekonečna opakované dobré čísla o našom zahraničnom obchode totiž mali vplyv na posilňovanie koruny a ovplyvnili aj agentúru Fitch Ratings, ktorá pred niekoľkými dňami zlepšila hodnotenie našej krajiny. Analytik českej Komerční banky Daniel Kozel po odhalení 14-miliardového omylu poznamenal: "Hneď sa mi nepozdávalo, že by Slovensko dokázalo tak dlho vykazovať až taký fantastický rast vývozu." Ešteže sa to pozdávalo slovenskému ministrovi financií!
Zaskočila nás aj správa o tom, že režim milovaného diktátora Saddáma Husajna si kupoval priateľov, priaznivcov a spojencov za ropu, ktorej mal vždy nadostač. Medzi podmastenými sú aj známi demokrati, premiéri a diplomati, okrem iného aj vodca kubánskeho ľudu Fidel Castro. Ten si ropu vyslúžil za to, že Saddámovi sprostredkoval špionážne informácie o USA. Na zozname obdarovaných sa údajne nachádza aj nejaká politická strana zo Slovenska. Komunisti hneď povedali, že oni to nemohli byť. Oni sú taká chudobná strana, že ich šéfovia a poslanci nemajú dokonca ani vlastné autá. Takže ropa a produkty z nej vyrobené (vrátane benzínu) by pre komunistov boli úplne na nič. Klinec do rakvy udrel jeden z terajších predsedov slovenských národniarov (nik nevie, koľko ich vlastne je nie národniarov, ale ich predsedov). Ján Slota na margo peniacej sa ropy otvorene povedal: "Ja pána Saddáma alebo ako sa volal, osobne neznášam, neznášal som a budem neznášať a vyprosujem si takéto sprosté otázky." Po jeho odpovedi zostali novinári ako obarení: nechápu, že ho nenávidí veď Saddám nie je maďarskej národnosti. Bez etnického nánosu sa s otázkou ropy vysporiadali funkcionári kedysi mocnej SDĽ. Povedali, že ich strana nikdy nemala nič spoločné s Husajnom a preto nikdy nedostala ani barel. Hra na čierneho Petra pokračuje. Tých strán nie je na Slovensku až tak veľa, aby sa nakoniec neprišlo na to, predseda ktorej z nich má v záhrade zakopanú cisternu.
Ale nielen ekonomikou, korunami a naftou je človek živý! Iskrí sa to aj v čisto politických sférach. Najmä po tom, čo minister vnútra Palko označil nášho terajšieho prezidenta za panáka. A ešte k tomu za dreveného. Stalo sa to, keď na margo prezidentských volieb spred piatich rokov poznamenal: "Vtedy som povedal, že v druhom kole by Mečiara porazil aj drevený panák. A tak to naozaj aj bolo." Ak odhliadneme od toho, že Palko už vtedy bol prognostikom, nijako nemôžeme prehliadnuť, že ako minister vnútra priamo zodpovedný za poriadok a bezpečnosť štátu by sa nemal o jeho hlave vyjadrovať ako o panákovi. Vec sa má však tak, že minister má na Schustera poriadne nabrúsený zub. Nie div, veď celé mesiace vyhlasoval do sveta, že reforma Policajného zboru, ktorá je jeho najväčšou zásluhou, zníži počty úradníkov v polícii a mužov zákona konečne vyženie do ulíc. Všetko by bolo v poriadku, naivný občan by tomu azda aj uveril, ale Schuster zvolal tlačovku, kde údajmi získanými priamo od policajných riaditeľov zotrel celú Palkovu reformu. Dokonca povedal, že len vďaka nej je v uliciach opäť menej policajtov a viac z nich ako doposiaľ vypisuje všakovaké formuláre. Aj keď sa táto tlačovka s prezidentom konala ešte koncom lanského roka, minister nemôže zabudnúť, že prebehla v priestoroch Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Takto ho ako ministra vnútra ešte žiaden prezident republiky neponížil a po takom niečom by sa už nik nečudoval, keby Palko označil Schustera aj za panáka vymodelovaného nie z dreva, ale z iného ušľachtilého materiálu...
Raz darmo, politika panské huncútstvo, vravievali naše prastaré matere. Predseda kresťanských demokratov Hrušovský vykričal na Dzurindu v médiách, že tajne poza chrbáty koaličných partnerov kuje pikle s Mečiarom. Na priamo položenú novinársku otázku Dzurinda odpovedal takto: "Nikto mi nič nepovedal." Po tom, čo novinári nabrali odvahu a povedali premiérovi, že to bolo vo všetkých novinách a vysielali to aj televízie, on zotrval na svojom: "Žiaden z politických partnerov mi nič také nepovedal." A napokon na otázku, či rokuje s Mečiarom alebo nie, odpovedal takto: "Už som vám odpovedal." Zabudol však dodať, že všetko sa dozvieme v pravý čas. Tak ako vždy.
S tou politikou a panským huncútstvom to môže byť aj inak. Orgány prokuratúry totiž v minulých dňoch potvrdili, že šéf vládnej agentúry SARIO Ján Bajánek je naďalej stíhaný za trestný čin sprenevery, ktorej sa dopustil ešte predtým, než sa dostal do terajšej funkcie. Teraz však už žiadnu trestnú činnosť nepácha. Do kancelárie si kúpil koženú sedačku za 150-tisíc, perá za 15-tisíc a kvetiny za 80-tisíc. Podľa jeho slov ide vraj o "nevyhnutné nástroje na činnosť agentúry". Bežného smrteľníka tie perá za 15-tisíc už ani nemrzia. Najmä ak sa dozvedel, že prosperujúca krčma v lukratívnej časti Bratislavy na brehu Dunaja dostala od štátu štyri milióny. Akože na rozvoj cestovného ruchu. Firmu, ktorá kaviareň Au Cafe prevádzkuje, vlastnia synovia Ľuba Romana, podpredsedu ANO a kandidáta na prezidenta republiky. Tie štyri milióny sú definované ako nenávratný príspevok. Viac ako zaujímavé sú okolnosti kauzy. Komisiu, ktorá rozhodla o pridelení štyroch miliónov zo štátneho rozpočtu, vymenoval predseda ANO a minister hospodárstva Pavol Rusko. Predsedníčkou komisie bola štátna tajomníčka za ANO Eva Šimková. Zdá sa vám tých náhod priveľa? Niektorým nie. Napríklad Pavol Rusko povedal, že v tom nevidí žiaden problém a zaboha nevie pochopiť, prečo by mal byť niekto diskriminovaný na ministerstve hospodárstva len preto, že je z ANO a kandiduje na post hlavy štátu.
P.S. Ľubo Roman celú vec uzavrel lakonicky: "Vylučujem z mojej strany akýkoľvek lobing." Ešteže tak! Keby nič nevylúčil, nemohol by hádam ani kandidovať na prezidenta. Jednoduchý slovenský robotný ľud mu však určite odpustí. Možno ho bude aj voliť, ak sľúbi, že v tej krčme, pardón, v honosnej kaviarni renovovanej za naše peniaze zadarmo všetkých pohostí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
