na leto. Ale najpodstatnejší výchovný faktor - naši rodičia študovali poväčšinou pred celkom dlhým časom. No a preto je občas dosť ťažké vysvetľovať im, že napr. fyzika alebo matematika naozaj nie je vaša krvná skupina a že tieto známky nebudú potrebné na to, aby sa ich dietky stali úspešnými a cieľavedomými mladými ľuďmi... Potom nasledujú aj prípadné 'nezmyselné' zákazy, nariadenia, atď. A ako vyzeral osudný piatok u niektorých našich čitateľov, sme sa opýtali konkrétne ich.

Katarína (19): "U mňa je to komplikované, lebo známky nezaujímajú mojich rodičov, ale mňa. A ja som zúrivá, až to bolí. Len si skúste predstaviť tú absurnú situáciu, že sa chcete za jeden večer naučiť polročné učivo z fyziky a stratí sa vám pes. Dve hodiny som ho hľadala, a aj keď nakoniec som ho aj našla, o fyzike už nemohlo byť ani reči. To som sa len nadopovala čajom, aby som nedostala aj chrípku a za výdatného hrešenia toho môjho divokého zvieraťa, ktoré sa skrylo pod gauč, som išla spať. A potom babo raď..."

Lucia (15): "Ja som s vysvečkom spokojná, veď celý polrok som tvrdo makala. Ale niektorí moji kamaráti to nemali také ľahké. Hoci sa aj poctivo drvili, niektoré predmety ako matika a fyzika nie a nie sa naučiť. V takom prípade podľa mňa kritika či hrešenie od rodičov nie sú na mieste. Asi si neuvedomujú, že máme toho ozaj dosť a zlé známky nás mrzia viac sko ich."

Ján(19): "Už to ani tak nevnímam, lebo som štvrták a končím školu. Ale teším sa, lebo babka povedala, že keď budem mať samé jednotky, prispeje mincou do prasiatka. A mamka mi zase sľúbila lego alebo bicykel. Druhá vec je, že som ho vlastne ešte nevidel, lebo v piatok som cestoval. Takže uvidíme, ako sa veci vyvinú."

Matúš(18): "Je som mal tohto roku prekvapivo dobré vysvedčenie, no rodičia na to nijak zvlášť nereagovali. Otec zahlásil že je na mňa hrdý a to by bolo asi tak všetko. Mama mi prispela na nejakou tou korunkou. u nás v rodine sa skôr riešia moje sesternice ktoré prepadajú a utekajú z domu."

Svorad (17): "Vysvedčenie bolo klasické. Myslím, že na gymnazistu akurát také priemerné... Rodičia síce frflali celý polrok, že nič nerobím, ale podľa mňa, dokonca aj niektorých učiteľov, nie sú podstatné známky, ale to, čo naozaj viem. Väčší problém však vzniká, keď si uvedomím, že vlastne nič neviem... Dokonca som dostal od maminy aj čokoládu, i keď som si ju asi nezaslúžil... Ale čo už. Aj tak som ju už zjedol."

Tamara (16): "Peniažky som síce mnedostala, mamka ma pochválila a ja som spokojná, aj keď to mohlo byť aj horšie. Ale najlepšia je babka. Odmenu dala len bratrancovi, ktorý mal lepšie vysvečko ako ja."

Lucia (19): "Ja už veci okolo vysvedčenia neriešim, som len rada, že končím. Chcem už čím skôr vypadnúť z tej školy. Nie že by som bola nejaký asociál alebo flákač, ale povedia mi, že mi dajú jednotku a bez akéhokoľvek skúšania tam dajú dvojku? Bez slovka vysvetlenia? Tak keď je toto normálny prístup, tak neviem. Profesori, ktorí sa takto správajú by mali prehodnotiť svoj hodnotový rebríček, lebo akú má mať študent motiváciu? Je to v duchu hesla - uč sa koľko chceš, viem, že si v tom dobrá, ale vždy ti dám radšej horšiu známku, lebo na to mám moc? Tak teda pardón!"

Autor: mak

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.