netají svoje ambície do budúcnosti. Andy Ďurica sa zakrátko vydá na turné, ale ešte predtým pripravil pre svojich košických fanúšikov príjemný klubový koncert...
Ako to vyzerá s avizovanou spoluprácou s čerstvým víťazom košického zlatého pokladu Tomim Krakom?
- Tomiho som dlho nevidel, ale párkrát sme si už sadli nad tú pesničku a vymýšľali sme ako by mala znieť, a tak. Je to v štádiu rozpracovania. Po tom Poklade to trochu utíchlo, Tomi začal viac hrať, a ja som bol po Slávikovi tiež viac vyťažený, takže sme sa už stretávali menej ako predtým. Zatiaľ je to v nedohľadne, ale určite je to reálne.
Už tretí rok študuješ herectvo. Ako si sa od hudby dostal k divadlu?
- Vôbec som o tom neuvažoval a nahovoril ma na to vlastne Igor Timko. Boli sme kedysi dobrí kamaráti a on bol úplne nadšený, že sa v Banskej Bystrici otvorila takáto škola. Igor je totižto rodený herec, vyštudoval konzervatórium a je veľmi talentovaný. Volal tam všetkých známych, čo by tam mohli ísť, lebo majú nejaký herecký potenciál. A on ma na to nalákal. Ja som vtedy dokonca račkoval. Pred troma rokmi som vôbec nevedel povedať ‚r'. A on mi povedal: "R-ko sa naučíš, spievať vieš, hlas tiež nemáš nejaký piskľavý...to sa spraví, choď tam!". Veľmi mi pomohol s prípravou. Nikdy nezabudnem ako sme jednu celú noc pred prijímačkami sedeli na parkovisku v zime v mojej starej škode 100, a robili dialóg. Povedal mi, že tam budeme dovtedy, kým sa to nenaučím. A sedeli sme tam asi do štvrtej...
K čomu máš teraz bližší vzťah - k herectvu alebo hudbe?
- Priznám sa, že hudba je moja srdcovka, i keď rodičia ani učitelia asi nebudú radi počuť, že nežijem celým srdcom iba pre herectvo. Ale momentálne v škole robíme muzikál PARK s vynikajúcim českým "pánom hercom" Janom Přeučilom, a jeho asistentkou Katkou, výbornou mladou choreografkou z Prahy. Takže vďaka tej češtine mám teraz občas pocit, akoby som chodil do školy do Prahy. Mám veľkú radosť, čo znamená, že v poslednej dobe aj celkom rád chodím do školy...
Nedávno si sa zúčastnil Slávika 2004, ako si spokojný s dosiahnutou výhrou?
- Každého speváka poteší takéto ocenenie, ak je od ľudí. Ale bol som naozaj šokovaný, keď som sa to dozvedel. Vôbec som netušil, koľko hlasov som mal, a ani koľko miest som preskočil. Dozvedel som sa to až v ten deň. Prišiel som tam s tým, že tam budeme hrať, ale vôbec som netušil ako to dopadne. Bolo to veľmi príjemné prekvapenie a vtedy som si uvedomil, že všetka moja snaha určite má zmysel. Aj keď ma najväčšie rádiá toľko nehrajú, a aj keď možno nie som nejako mediálne propagovaný, ľudia a fanúšikovia si predsa len sami našli, čo je pre ich uši pekné. To ma na tom teší najviac. A v podstate je to možno aj dobre, že nie som mediálne tlačený. Aspoň ma nikto nezaškatuľkuje ako vyumelkovanú hviezdu, ktorá je v každom časopise a v rádiu beží tri krát za hodinu.
Ako vnímajú sami aktéri týchto ceremónií zákulisie? Módne pohromy speváčok alebo iné 'zaujímavosti'?
- To je bulvár! Ja sa priznám, že mňa tieto veci vôbec nezaujímajú. Ja mám svoju kapelu, starám sa o svojich muzikantov a o to, aby my sme boli dobrá partia. Nikdy som neriešil takéto zákulisné veci, kto, ako a čo... Škoda, že ľudia sú už zvyknutí, že čím väčšia somarina, tým to je dôležitejšie ako samotná muzika. To ma trošku mrzí. Ako napríklad česká Slávica, ktorej grafici na fotke vymažú nohavičky, a hneď je z toho veľká sláva. Ale jej prvý a posledný hit som počul asi keď som mal 12 rokov......
Ako vnímaš spätnú väzbu od fanyniek a žien celkovo? Nedá sa ich nalákať na to, že im povieš: "Ja som Andy Ďurica"...
- Nikdy som nelákal baby na svoje meno. Aj keď niekde som a páči sa mi tam nejaká baba, tak si radšej vymyšľam, hlavne po otázkach typu: "A aké máš auto?", sa nič iné asi ani robiť nedá... Ale obyčajne sa ako každý iný chalan predstavím prvým menom. Je to ťažké, lebo mne je trápne prísť a povedať : "Ahoj, ja som Andy Ďurica...", a keď sa náhodou spýta: "Aha, a čo robíš?", poviem : "Vieš, ja som taký spevák, ja som Skokan roka na Slávikovi..." ..haha. No to si ani neviem predstaviť, tú hanbu, fakt! Kvôli tomu mám aj manažéra. Je mi trápne niekde volať, že "ja som Andy Ďurica, a keď ma náhodou nepoznáte, tak viete... ja som ten spevák...". Nikdy som to nerobil a nikdy by som sa nesnažil zaujať dievčatá takýmto spôsobom. To by som si nedovolil. Okrem toho, kto ma dobre pozná, vie, že na popularitu na Slovensku mám triezvy názor.
Tvoj prvý album sa volá Best off. Ako si sa k tomu dopracoval?
- To je taký vtip. Ak niekto ovláda angličtinu, tak vie, že Best off je nespisovné. My sme rozmýšľali, že ako by sa album mohol volať. Nejako srandovne. Niečo ako Grejtst hits, alebo nejako podobne. Vybrali sme Best off preto, aby to zaujalo. Preto, že je to prvý album, a okrem toho sme rozmýšľali, že to neskôr nahráme po anglicky, že to budeme ponúkať aj na západ. Aby to bol dobrý fór. Tým, že som nováčik a album sa volá Best off. Pričom to druhé "f" je napísané červeným. Každý vie, že to nemyslím vážne. Ale určite to nie je to preto, že najlepšie sa to počúva vypnuté.
Chystáš sa na turné, tak kde všade budeš koncertovať?
- Turné by sa malo začať koncom februára a bude pokračovať v marci. Bude s celou kapelou, (vrátane gitaristu Peťa Biča Jana Kirschner, IMT Smile, ale aj bubeníka Roba Tkáča Misha) a budeme hrať vo všetkých väčších okresných mestách, napríklad Michalovce, Humenné, Sobrance, Svidník, Prešov, Poprad, a postupne stredné Slovensko až po Bratislavu. Budú to také komornejšie koncerty. Hlavne to už dlhujem fanúšikom. Sľubujem, že vstupné bude určite študentské, a každý, kto príde, dostane za málo peňazí veľa dobrej a kvalitnej muziky.
Autor: mak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
