stane aj vyhláška o zálohovaní obalov. No prešiel už viac ako rok, od kedy vstúpil zákon do platnosti a tejto vyhlášky sme sa nedočkali.
Aj keď sa zo začiatku hovorilo o zálohovaní sklenených fliaš, PET fliaš a plechoviek, momentálne sa vyhláška má týkať len zálohovania jednorazových PET obalov. Problémy s komunikáciou medzi výrobcami nápojov a Ministerstvom životného prostredia však jej prijatie neustále oddiaľujú. Zväz obchodu SR a iné organizácie, ako napríklad SLICPEN, dostali od Ministerstva čas na to, aby zaviedli do praktického života systém zálohovania. Ten bol na Slovensku odkopírovaný najmä od škandinávskych krajín, kde zákon s vysokou účinnosťou funguje už niekoľko rokov. Zväz predlžovanie príprav vysvetľujú tým, že systém obsahuje ešte mnoho výrazných rezerv.
Radoslav Plánička zo Spoločnosti priateľov Zeme (SPZ) však tvrdí: "Oni sú od začiatku proti. Ten systém tu je, len obchodníci by ho mali dopracovať."
V médiach sa často spomínali 2 štúdie. Jedna bola vypracovaná odborníkmi Zväzu obchodu, tej druhej sa na podnet SPZ ujala Fakulta financií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ich výsledky boli určite veľmi zaujímavé a poučné. Poučné v tom smere, že sa znova uplatnilo staré známe: každý má svoju pravdu. Čísla prvej štúdie sa totiž vyšplhali na sumu 1,8 miliardy Sk, ktoré by boli potrebné na zavedenie zálohovania PET obalov, zatiaľ čo druhá strana tvrdí, že by stačilo "iba" 300 miliónov.
Pravda je však aj taká, že v kalkulácii Zväzu sa našlo niekoľko chybičiek krásy, ktoré niekoľkokrát znásobili výšku tejto sumy. Odvtedy sa výmeny názorov stále stupňujú a jedno tvrdenie strieda druhé.
Ak jedni tvrdia, že Slovensko by sa stalo smetiskom Strednej Európy, druhí tvrdia, že je samozrejmé, že všetky nápoje v umelých obaloch predávané na Slovensku budú označované osobitným znakom. Neskôr sa výrobcovia obrátia na problém s vykupovaním fliaš v malých obchodoch.
Keď sme sa na to spýtali majiteľa jedných z mnohých sídliskových potravín, povedal nám: "Boli by s tým problémy. Máme málo skladových priestorov a už aj s pivovými fľašami sú problémy. Proste, nie je to reálne."
Riešenie vidí rovnako ako výrobcovia nealko nápojov v podpore separovaného zberu odpadov. Ten však SPZ považuje za nedostačujúci a málo úspešný.
No nie je potrebné hovoriť o mediálnych hádkach. Dôležitejšie je to, ako by sa zákon mohol využiť v prospech životného prostredia. Zálohovanie je najúčinnejším spôsobom zberu obalov. Keď totiž kupujúci zaplatí 4 koruny za fľašu a vie, že ich môže dostať späť, určite ju len tak nevyhodí niekde vonku na prechádzke. Aj Združenie miest a obcí podporuje túto vyhlášku, pretože sa dá ľahko vypočítať, že sa im tým znížia náklady na odpadové hospodárstvo. A tým, že sa fľaše budú opätovne dostávať do obchodov v pôvodnom stave, obchodníci získajú možnosť ich ďalej predávať ako druhotnú surovinu. Čo by sa stalo s fľašami potom?
Zatiaľ posledný ministrov prísľub, kedy by sa mala vyhlášky o zálohovaní obalov prijať, je 1. apríl tohto roku, aj keď sa už aj najväčší optimisti stavajú k tomuto dňu dosť pesimisticky. My však veríme, že si čoskoro všetci uvedomia, že príroda sa nedá len tak ľahko vymeniť a je tiež len na jedno použitie.
Autor: Katka KOMENSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
