(NASA) a pozostalí pamätník na národnom cintoríne v Arlingtone.

Pod bielym stanom odhalila čestná stráž zložená z astronautov kamenný pomník s bronzovou pamätnou doskou, na ktorej je symbol poslednej misie raketoplánu, mená členov posádky a nápis "Na pamiatku posádky raketoplánu Spojených štátov Columbia, 1. februára 2003". "Dnes si pripomíname neohrozenú odvahu siedmich skutočných hrdinov nášho času a všetkých čias," vyhlásil riaditeľ NASA Sean O'Keefe. "Boli to piloti, technici a vedci, všetci motivovaní vnútorným zápalom, vášnivým večným plameňom, ktorý horel v ich dušiach, ktorý ich nútil žiť významnými životmi a stále viac približovať nebo nášmu dosahu." O'Keefe uviedol, že živým pamätníkom pre astronautov z Columbie je minulý mesiac ohlásená "vízia vesmírneho bádania" prezidenta Georgea W. Busha, ktorej zámerom je vyslať Američanov opätovne na Mesiac do roku 2020 a napokon aj na Mars. Po príhovoroch šéfa NASA a ďalších prítomných, modlitbách vojenských kňazov a hymnoch zboru amerického vojenského letectva prechádzali smútoční hostia pred novým pamätníkom, na ktorý kládli vence z kvetov či biele ruže.

Na záver ceremónie, ktorá sa konala rok a deň po tom, ako sa Columbia rozpadla nad štátom Texas, zahral hráč na gajdy skladbu Amazing Grace. Pamätník na obete tragédie Columbie stojí neďaleko pomníka na poctu siedmich členov posádky, ktorí zahynuli na palube raketoplánu Challenger v roku 1986. Astronauti, ktorí prišli o život pri nehode modulu Apollo 1 v roku 1967, sú tiež pochovaní v Arlingtone. Všetky tri posádky si uctili minulý štvrtok v deň, ktorý by podľa očakávania O'Keefeho mohol stať dňom spomienky na padnutých astronautov. Trom posádkam vzdali poctu aj na Marse, kde miesto pristátia sondy Spirit pomenovali Columbia Memorial Station, miesto pristátia modulu Opportunity nazvali Challenger Memorial Station a tri kopce viditeľné z lokality Spiritu dostali meno po troch astronautoch z lode Apollo 1.