Už budeme vedieť odkiaľ dujú vetry

Aeolus (nazývaný aj Aiolos či Aiolus) je v starogréckej mytológii boh vetrov. Nečudo preto, že týmto menom nazvala Európska vesmírna agentúra (ESA)

svoju chystanú družicu, ktorá by na obežnú dráhu okolo Zeme mala byť vypustená v roku 2007. Hlavnou úlohou tejto družice bude totiž poskytnúť podrobný globálny obraz o rozložení vetrov v atmosfére našej planéty. Výsledky o smere a rýchlosti vetrov, fúkajúcich v rôznych výškových vrstvách našej atmosféry, poslúžia na skvalitnenie predpovedí počasia a prispejú k lepšiemu pochopeniu globálnych atmosférických dejov. ESA udelila kontrakt v hodnote 180 miliónov eur na vývoj družice Aeolus britskej firme EADS Astrium, patriacej do celoeurópskej spoločnosti EADS Space. Subdodávateľmi bude približne 50 spoločností z 12 európskych krajín. Celý program Aeolus, ktorý bol pôvodne známy pod skratkou ADM (Atmospheric Dynamics Mission, čiže misia atmosférickej dynamiky), bude stáť okolo 300 miliónov eur. Družica bude mať hmotnosť približne 1,5 tony a na obežnú dráhu bude vynesená v októbri 2007. Družica Aeolus bude vynesená na temer polárnu dráhu vo výške 400 kilometrov nad zemským povrchom, pričom rovina tejto dráhy bude zvierať temer konštantný uhol so spojnicou Zem-Slnko. Praktickým dôsledkom takejto dráhy je to, že družica bude prelietavať nad určitým bodom na zemskom povrchu vždy v tú istú dennú dobu, čo zjednoduší porovnávanie nameraných hodnôt a monitorovanie rýchlo sa meniacich javov. Aeolus bude vykonávať globálne pozorovania trojrozmerných veterných polí, a to s vertikálnym rozlíšením, ktoré splňuje požiadavky Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) na operačné predpovede počasia a klimatologický výskum. Rýchlosť vetra bude určovaná s presnosťou na 2 m/s. To je zásadné zlepšenie v porovnaní s údajmi, ktoré sa teraz získavajú pomocou pozemných radarov, sledujúcich oblaky, ďalej pomocou poveternostných balónov, vypúšťaných z rôznych lokalít, i pomocou špeciálne vybavených pozorovacích lietadiel. Tieto metódy však nepokrývali obrovské oblasti, a to najmä nad oceánmi a v trópoch. Družica Aeolus bude vykonávať merania každú desatinu sekundy, pričom údaje budú spriemernené za časovú úsek siedmich sekúnd (za tú dobu družica preletí 50 kilometrov), čím sa získajú profily vetra vo výškach od 0 do 30 kilometrov. Údaje z družice prispejú aj k lepšiemu porozumeniu extrémnych poveternostných javov a javov, spôsobených globálnym otepľovaním a znečisťovaním. Na palube družice bude jediný prístroj, nazvaný Aladin. Tento názov je v podstate akronymom, utvoreným z výrazu Atmospheric Laser Doppler Lidar Instrument. Ide vlastne o laserový radar (laser bude mať výkon 1 kW), ktorý meria tzv. Dopplerov posun (zmenu frekvencie) medzi vyslaným radarovým pulzom a pulzom, ktorý sa odrazil od určitej vrstvy atmosféry. Prístroj umožňuje detegovať aj obsah vlhkosti a prachu v atmosfére. Martin Jones, ktorý je vedúcim vesmírnych programov britskom meteorologickom ústave, sa domnieva, že pripravovaná družica sa môže stať významným nástrojom pri zlepšovaní globálnych predpovedí počasia. "Priame merania vetrov nad oceánmi a trópmi môže znamenať prelom v zlepšovaní našich predpovedí tajfúnov a hurikánov", hovorí Jones. Výhodou bude aj to, že údaje z družice budú k dispozícii temer okamžite, čím sa zlepší sledovanie tropických cyklón, ktoré môžu spôsobiť značné ekonomické škody. Flexibilné naprogramovanie na päťdňovú autonómnu činnosť umožní družici sústrediť sa na sledovanie špecifických výškových vrstiev v oblastiach, v ktorých dochádza k významnej búrkovej činnosti. Globálne merania profilu vetrov je už dávnejšie prioritou Svetovej meteorologickej organizácie, ale meracia technika až teraz umožňuje uskutočniť takúto vesmírnu misiu. Družica Aeolus, ktorej plánovaná životnosť je tri roky, by mala preukázať užitočnosť merania globálnych profilov vetra pre predpovedanie počasia. Ak bude misia Aeolus úspešná, bude na obežnú dráhu okolo Zeme vyslaná séria družíc podobného typu.