výkonu v pozícii hlavy štátu. Zneužil svoju ústavnú právomoc v prospech súkromného záujmu a rozpútal druhú studenú vojnu inštitúcií na Slovensku (viď vyjadrenia Pavla Hrušovského).
Dá sa len zopakovať, čo sme už viackrát napísali: Ešte aj keby Schuster osobne nekandidoval, spojenie volieb a referenda by bolo mimoriadne zlé rozhodnutie. Určením spoločného termínu - 3. apríl - prezident zásadne ovplyvňuje výsledok referenda. V ňom totiž nepôjde o pomer hlasov áno-nie, ale o platnosť, o ktorej rozhoduje minimálne kvórum 50 percent plus jeden oprávnený volič. Nie je vôbec isté, že nadpolovičná väčšina sa 3. apríla nazbiera, isté ale je, že tento krok významne zvýši účasť na hlasovaní o predčasných voľbách. Schusterov krok teda znamená, že miesto referendovej frašky uvidíme referendovú drámu. A toto očakávanie mení od základov politickú situáciu na Slovensku. Predčasné parlamentné voľby sa stanú ústrednou témou kampaní prezidentských kandidátov, čím sa degradujú témy iné a teda aj voľby hlavy štátu ako také. Extrémne sa zvyšuje napätie na politickej scéne.
Názor Ivana Šimka, že "na Slovensku žijú dospelí ľudia, ktorí vedia rozlíšiť referendum od volieb", formálne nemá chybu. V praxi ale nefunguje. Na referende o neprivatizácii tzv. strategických podnikov, ktoré bolo spojené s voľbami v roku 1998, sa zúčastnilo 44 percent voličov. Na hlasovaní o predčasných voľbách v roku 2000, ktoré s ničím spojené nebolo, našlo k urnám cestu iba 20 percent občanov. Nie je to jedno - obe hlasovania sa vzájomne podporujú.
Dobrá otázka je, že čo je zlého na vyššej účasti. Predsa čím viac voličov, tým vyššia reprezentatívnosť, hovoria múdre knihy. Problém je v regulárnosti - výsledok samostatného referenda, neovplyvneného iným aktom, by bol jednoducho rozdielny. Ktorý občiansky postoj je autentickejší: Ignorovanie referenda, lebo voliča predmet otázky nezaujíma do tej miery, aby šiel k urne, alebo hlasovanie a výber z dvoch možností len preto, lebo vďaka inej príležitosti - voľba prezidenta - je vo volebnej budove aj tak prítomný? Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje, nič však nemení na tom, že Schuster ovplyvnil referendum v prospech jeho organizátorov. Keby zvolil iný termín, neovplyvnil by nič.
Toľko by platilo aj vtedy, keby nebol sám účastníkom prezidentských volieb. Tie ovplyvnil v prospech seba. Jeho kandidatúra zakladá absolútnu etickú neprijateľnosť rozhodnutia. Schuster si zorganizoval nespravodlivú výhodu voči konkurentom, keďže naprosto evidentný je kalkul, že práve spojenie oboch aktov a jeho podpora opozície a odborov mu vynesie hlasy navyše, ktoré by v samostatných voľbách nezískal. Napokon, ale nie v poslednom rade, vysoko pravdepodobne si Schuster týmto kúpil aj priamu stranícku podporu Smeru a KSS. Fuj, fuj, fuj. To, čo urobil, je brutálne zneužitie ústavných kompetencií na osobné ciele. Na Slovensku ale nie bezprecedentné: Prvý bol Mečiar s amnestiami. Teraz si môžu podať ruky. Dvaja favoriti...
Reakcie koaličných politikov viac či menej vystihujú ľudský i politický kolaps prezidenta. Otázka je, či tvrdosť, akú prezentoval napríklad Hrušovský, je namieste. Hovoriť o prezidentskej kancelárii ako o odborárskej pobočke, o manipulácii, povyšovaní osobných záujmov a podobne si môže dovoliť komentátor. A to aj robí - s veľkým gustom. Ale predseda parlamentu? Za pravdu sa každý bije, pravda očisťuje. Rétorika, ktorú spustil Hrušovský, však Slovensko naozaj vracia do čias studenej vojny medzi Kováčom a Mečiarom. Aspoň dvaja (Hrušovský a Dzurinda) z tria najvyšších ústavných činiteľov by mali šetriť silnými slovami. Toto nemá význam - Schuster hovorí sám za seba. Existujú aj v iných krajinách konflikty medzi najvyššími politikmi, takéto verbálne výpady ale nepočuť. Jednoducho preto, lebo osobu ťažko oddeliť od inštitúcie, ktorú stelesňuje.
Sú názory, že vyhlásenie referenda otvára možnosť poslancov žiadať satisfakciu na Ústavnom súde. Iné hlasy hovoria, že to bude možné až po vykonaní referenda. Jedno i druhé je však už neskoro. Aj keby išla sťažnosť na ÚS zajtra, uskutočneniu referenda 3. apríla - a tým aj znehodnoteniu prezidentských volieb - sa nedá vyhnúť. Jediný, kto bol oprávnený žiadať výklad otázky pred vyhlásením, bol Schuster. Nepožiadal. Ide o nevýslovnú aroganciu a pohŕdanie voličom: Ten istý Schuster sa pred štyrmi rokmi sťažoval na všetky strany, že nemá právomoc dať posúdiť otázku - navlas podobnú ako dnes - Ústavnému súdu. Už tri roky túto právomoc má - a nevyužil ju. Čo s takým človekom? Komunista zostane komunistom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
