života, kultúre, úrovni spoločnosti. Pre poznanie školstva sú dôležité školské zákony a návody napríklad Zákony Mateja Bela z roku 1714 pod názvom Leges scholasticae (Školské zákony) boli určené pre evanjelické lýceum v Bratislave a odzrkadľuje sa v nich život na vtedajších školách. "Návod súkromný pre verejných profesorov humanitného štúdia" od Adama Františka Kollára obsahuje jeho reformné pedagogické návrhy, v ktorých sa vyžaduje rešpektovanie sociálnej rovnosti v škole, názornosť vyučovania, vyučovanie matematiky a pestovanie materinského jazyka.
V Klenotnici staršieho slovenského písomníctva je uverejnené znenie Belových školských zákonov. Pripomíname, že Matej Bel (narodil sa v r. 1684 v Očovej) bol veľmi vzdelaný polyhistor. Okrem teológie vyštudoval prírodné vedy, medicínu, jazyky. Pôsobil ako farár a pedagóg (bol rektorom lýcea v Bratislave), patril k priekopníkom pedagogického racionalizmu v Uhorsku. Z vyučovacieho procesu sa snažil odstrániť formalizmus, pri vyučovaní latinčiny zdôrazňoval jej praktické osvojenie (vydal v Levoči učebnicu Grammatica latina), pozornosť venoval aj nemčine, maďarčine, literárnemu jazyku Slovákov češtine - bibličtine, napísal aj ich učebnice. Zanechal rozsiahle dielo vrátane z oblasti prírodných vied o Uhorskom poľnohospodárstve a etnických zvláštnostiach a živote národov Uhorska. Bol najznámejším uhorským vedcom v Európe, členom londýnskej kráľovskej spoločnosti, berlínskej akadémie umení a iných učených spoločností.
Z Belových školských zákonov sme vybrali niekoľko bodov z trinástich v III. časti pod názvom "Zákony žiakov, chovancov a vychovávateľov:"
"Nech cvičenia prozaické a básnické svedomite vypracujú, predložia, opravené nech svedomite uložia; ktorí sa týmto, ako i prednáškam bez príčiny a dovolenia vyhýbajú, ak by boli speváci, nech sú potrestaní zrážkou peňazí, ak by to boli chovanci, nech sa im nedá jesť, lež ak domáci, nech sú pokarhaní za nedbanlivosť.
Pri pohrebe nech kráčajú mlčky vo vzornom poriadku, skromní, so smutnou tvárou, nech počúvajú obrady so zjavnou sústrasťou nad ľudským osudom a nech s nábožným zanietením uvažujú o svojej smrteľnosti.
Vychovávatelia nech sa ukazujú vo veciach pedagógov nábožnými vykonávateľmi povinností, rozvážnymi, pokojnými, veľmi ochotnými ku komukoľvek. Nech vedú svedomite, bez každej umelkovanej starostlivosti, im zverených chlapcov v nábožnosti, náukách a mravoch; nech im predchádzajú dobrým príkladom nábožnosti a obratnosti, nech ich vystríhajú pred roztržkami, veľmi zhubnými pre mladý vek; žiakov do školy nech včas privádzajú a späť odvádzajú.
Nech sa pod trestom verejného pokarhania a hanebného vylúčenia, ktoré má byť navrhnuté mocou slávneho Konventu, vyhýbajú pitiu, hodovačkám, tancom, návštevám podozrivých miest, hrám s loptu i každej inej ľahkomyseľnosti nedôstojnej žiakov, takisto verejným vinárňam a krčmám, kúpeľom v Dunaji, prepadávaniu viníc a záhrad.
Nech sa zdržujú ľahkomyseľnosti a hereckého spôsobu v obliekaní, nech sa nehádajú bezdôvodne, neobviňujú, neodnášajú cudzie veci alebo neponechávajú si nájdené, nech neprinášajú uhlíky alebo sviece do spální, ak nechcú zakúsiť ťažký trest.
Pod prísnym trestom zakazuje sa pomstiť spôsobenú krivdu, ale nech pre to vyhľadajú rektora. Nech neznečisťujú obytné miestnosti, triedy a iné miesta školy nijakou ošklivosťou, alebo ošklivými kresbami, ale nech ich majú čisté, akoby Bohu zasvätené. Nech neničia školské zariadenie, tým menej nech ho neodcudzujú."
Tieto výňatky so zákonov netreba komentovať. Stačila by jazyková úprava a mohli by sa uplatniť v súčasnom školstve.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
