Aké najdôležitejšie udalosti sa udiali na východnom Slovensku v roku 1923? Boli to predovšetkým voľby v septembri a volilo sa v 3521 obciach.

Podľa ústredných denníkov v Košiciach "sa dosiahlo veľké víťazstvo štátotvorných strán, v Košickej župe - 75 percent, z tohto počtu Republikánska strana zemědelského a maloroľníckeho ľudu 60 percent. V okrese Košice získali štátotvorné strany 55 percent obcí a v Košickej župe 70 percent. V okolí Košíc boli výsledky volieb lepšie ako v samotných Košiciach." Pre zaujímavosť uvedieme jednotlivé strany, počty hlasov, ktoré získali a počet mandátov: Československá strana socialistická - 2002 hlasov, 4 mandáty, Legionársko-vojenská - 1265 hlasov a 2 mandáty, Národno-demokratická a reformovaná strana - 1789 hlasov a 4 mandáty, Slovenská ľudová strana - 2246 hlasov a 5 mandátov, Komunistická strana - 5129 hlasov a 11 mandátov, Maďarská strana kresťansko-sociálna - 6052 hlasov a 13 mandátov, Maďarsko-nemecká sociálna demokracia - 553 hlasov a 1 mandát, Miestna židovská strana - 929 hlasov a 2 mandáty, Meštianska strana maďarská - 800 hlasov a 1 mandát, Demokratická strana židovská - 707 hlasov a 1 mandát. V Prešove získala sociálna demokracia 2 mandáty, agrárnici 3, ľudová strana 4, Kresťansko-sociálna 10, komunisti 9, národní socialisti 2, Občianska židovská strana 2. Až po mesiaci bolo v Košiciach zasadnutie mestského zastupiteľstva, ktoré malo zvoliť mešťanostu a jeho dvoch námestníkov. Mešťanostom Košíc sa stal Dr. Pavol Novák, jeho prvým námestníkom Dr. Smrž a druhým Dr. Polák. V Prešove bol zvolený za mešťanostu jedenástimi hlasmi proti deviatim profesor Florian a za jeho námestníka Ing. Tobek, riaditeľ priemyselnej školy. Volia ich komunistická strana, Občianska židovská strana, Občiansky blok a Národný československý blok.

Po voľbách sa občania Košíc sťažovali na plané predvolebné sľuby politických strán. Na plagátoch počas kortešačiek sľubovali starostlivosť o zdravie voličov, o čistotu mesta. V najväčšom parku - Sokolskom sade - pri stanici zametači tak vírili prach metlami, že sadal na ľudí, na potraviny v bodegách pri stanici, na lavičky. Delegácia voličov navrhovala magistrátu, aby dali pokyn zametačom využívať aj verejnú studňu v parku, aj to, aby na poriadok na Hlavnej dozerali policajti. Zato však splnilo sľuby mesto, že v septembri otvoria novú košickú štátnu nemocnicu.

Pacienti mali komfort

Stalo sa tak deň po voľbách, 17. septembra 1923. Budovy, ktoré v súčasnosti stoja v areáli nemocnice na Rastislavovej ulici, postavili ako vzorové pred 74 rokmi - Rastislavova sa vtedy volala Bercényiho.

Do nových pavilónov sa presťahovala štátna nemocnica z Komenského ústavu. Ich kapacita bola pre šesťsto pacientov a po dostavaní posledného pavilónu sa mala rozšíriť na deväťsto miest. Okrem samostatných pavilónov pre chirurgické, pľúcne, detské, očné, kožné, venerické a ďalšie ochorenia, mala svoj pavilón hospodárska správa a centrálne kancelárie. Pre primára bol pripravený byt, rovnako aj ubytovanie pre personál. Strojovňa bola spojená s elektrárňou na výrobu vlastného prúdu a infekčné oddelenie bolo vzdialené od ostatných pavilónov. Nemocnica mala vlastnú práčovňu s dielňou na opravu bielizne, dezinfekčné miestnosti a samozrejme priestrannú kuchyňu, na svoju dobu s moderným zariadením. Pýchou boli štyri chirurgické operačné sály. Tie boli vtedy skôr postavené, ako v súčasnosti zrekonštruované. Novinkou boli verandy pre slnečný kúpeľ pacientov a špeciálne pre pacientov na pľúcne choroby, nehovoriac o kúpeľniach. V tom čase v nemocničnom areáli založili aj park, takže stromy patria medzi jej pamätníkov. Primárom nemocnice bol MUDr. Uram. Po otvorení nemocnice chodili do nej úradné návštevy z ministerstiev, aj poslanci parlamentu, aby sa presvedčili, ako to tam funguje. Ktorýsi z nich povedal, že v takom komforte, aký je v košickej nemocnici, je radosť byť chorým.

Psychiatriou sa nemohli chváliť

Žiaľ, návštevy smerovali aj tam, kde komfort nebol, do Ústavu pre choromyseľných v Košiciach. Nevyhovoval ani pre duševne chorých ani pre lekárov a personál. Ministerská kontrola doňho zavítala po viacerých sťažnostiach na absurdné podmienky bývania v tomto ústave. Bytová kríza neobišla lekárov, ani ďalších zdravotníckych pracovníkov. V malej izbe bolo ubytovaných osem ľudí, z nich boli štyria ženatí a ich rodiny bývali v podnájmoch, kde sa tiesnili s ďalšími. Každý nemal v Košiciach šťastie získať samostatný nájom alebo prenájom. Za izbu bez osobitného vchodu sa platilo 300 - 400 Kč, čo bolo 40 percent platu štátneho zamestnanca. Úrady boli bezmocné alebo niekedy vystupovali iba v takej úlohe. Inak by nedovolili, aby jednej osobe bytový úrad pridelili päťizbový byt v priestoroch po banke. Štyri z nich prenajímala.

Vráťme sa ešte k psychiatrii. Okrem primára tam pracovali ešte štyria lekári a to bezplatne. Ako bolo uvedené v správe "títo prvotriedni odborníci, o čom svedčia odborné články v časopisoch, primitívnymi prostriedkami ústavu pomáhajú modernou vedou a humanitou."

V tom čase zomrel na psychiatrii významný ruský vedec, profesor Oršanský, ktorý tam bol hospitalizovaný po mozgovej príhode. Východoslovenský lekársky spolok sa na jeho pohrebe zúčastnil vo veľkom počte, aby si tak uctil pamiatku európsky významného vedca.

Z udalosti mimo Košíc a Prešova spomenieme Levoču a Hačavu. V Levoči založili miestni živnostníci filiálku Záložny, sídliacej v Turč. sv. Martine. Jej vznik iniciovali remeselníci, ale neskoršie sa pridali i obchodníci. Cieľom Živnostenskej Záložny bolo podporiť malý priemysel a malý obchod lacným úverom. Predsedom sa stal Silard Tischler, podpredsedom krajčír Eugen Grondžák, predsedom dozorného výboru Prokop a účtovníkom správca meštianskej školy Július Wolf.

Hačava sa stala stredobodom záujmu verejnosti aj polície. Do kancelárie magnezitky sa vlámal zlodej, prepálil nedobytný trezor - wertheimku - a odniesol si rovných sto tisíc. Bola to najväčšia krádež najväčšej hotovosti v pokladnici za posledné dva roky...