Naozaj?
Summit SDKÚ-SF skončil presne tak, ako mal a mohol. Lepšie sa ani nedalo. Postoje SF boli nesmierne ostré a keby teraz prijali Dzurindove ponuky, niť akejsi základnej konzistentnosti ich politiky by sa stratila úplne. Rozchod bez dohody o záväzných pravidlách spolupráce teda nemal alternatívu a bedákanie nad pokračujúcou krízou a stratenou šancou nie je na mieste.
Naopak - základný fakt, ktorý v tejto chvíli prebíja všetko, je, že sa udržiava komunikácia. Toto je reálna výhra Dzurindu - niet pravidiel, budú ale rozhovory. Veľmi podstatné: Šimko je vmanévrovaný do úplne odlišnej polohy, než v akej sú iné opozičné strany. Čokoľvek bude vláda tlačiť cez parlament, s "fóristami" sa bude vec diskutovať. Keď príde nejaký zákon, Šimko nemôže len tak povedať, že nepodporí, ale bude pozvaný na debatu, kde musí vysvetliť, prečo je zákon v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré podporuje. Kroky k tejto schéme už boli načrtnuté na stretnutiach SF s SMK a KDH. Kľúčová však bolo - kvôli pobabraným vzťahom - práve udržanie komunikácie s SDKÚ. Isteže, štandardne sa podpora vlády zabezpečuje zmluvami, ale neexistencia písaného slova medzi koalíciou a externým subjektom neznamená faktickú menšinu vlády. Iba formálnu - to je dôležitý detail.
Politické výnosy schôdzky sú evidentné - slepý, kto nevidí. Presunutý na marec bol bol zákon o utajovaných skutočnostiach, kde chce SF presadiť voľbu riaditeľa NBÚ v parlamente. Vecne to nie je žiadna výhra, keďže by šlo o antisystémovú zmenu. Politicky je to ale znamenie, že pripomienky SF sa berú do úvahy. Kritike Zuzany Martinákovej, že koalícia slalomuje v NR SR s podporou HZDS, teda trochu vypadli zuby. Niežeby to nebola pravda - terajšia schôdza ukazuje, že dohody SDKÚ s HZDS fungujú. Gesto ale hovorí, že ak SF prejaví ochotu, HZDS sa nemusí používať ako "záložný súbor" hlasov.
Dzurinda deklaroval ústretovosť aj pri volebnom zákone, kde sľúbil prehodnotiť jeden volebný obvod, ktorý rozporuje Slobodné fórum. Črtá sa teda mechanizmus spolupráce - otázka je, či bude pracovať. V kauze volebného zákona je teraz jedinou prekážkou Rusko, ktorý vlastne zabránil návrhu na 4 volebné obvody; ak ustúpi, bude to verejný signál, ktorému môže SF ťažko odolávať bez straty tváre. Veľa o prístupe SF prezdradí ich odpoveď na požiadavku, aby sa zaviazali nepodporovať zákony, ktoré smerujú k zvýšeniu deficitu.
Samozrejme, že Šimko s Martinákovou nemohli prijať ponuku na znovuobsadenie postu podpredsedu NR SR. To by sa rovnalo podpísaniu zmluvy, ktorej sa chcú vyhnúť. Pozícia fóristov je schizofrenická, nemôžu nič "materiálneho" prijať, musia ale spolupracovať. Nie je to však pre nich vôbec nevýhodné. Ak chce SF prežiť najbližšie voľby, musí sa vyhraňovať voči SDKÚ - len z tábora sklamaných voličov Dzurindu môžu zbierať hlasy. Z elektorátu opozície neukoristia nič, preto je dištanc od koalície v ich straníckom záujme. Sú teda mimo hlasy, že ak Dzurinda uzavrel "životnú poistku" s HZDS, SF je "o ničom" a už nie je zaujímavé. Naopak - táto poloha by mala Šimkovi vyložene sedieť. Môže sa čas od času profilovať aj na zákonoch, aj na "mocenskom štýle, ktorý sa nemení" a pod., a pritom budovať stranu. Ani Dzurinda nebude nespokojný, ak sa dnešná situácia zveční na dlhšie obdobie; vytvoril si v parlamente dvojité krytie. Keď zahlasuje "správne" SF, môže sa chváliť, že koalícia funguje, keď ho podrží HZDS, svet sa nezrúti.
Samozrejme, že lepšia by bola písaná zmluva, obe strany sa ale natoľko od seba vzdialili, že utorňajšia takzvaná nedohoda je maximum možného. Nie je jasné, prečo KDH a SMK tak prskajú a stále rozprávajú o konci sveta. Jedno vysvetlenie však existuje: Neochota SF ísť do zmluvného vzťahu znemožňuje vyrovnanie síl vo vláde, z ktorého - pri odmietaní SF vstúpiť priamo do koalície - by profitovala SMK. Oslabenie Dzurindu o jedno kreslo by bolo aj žiaduce (napr. Liška, Prokopovič), aj by zodpovedalo politickej realite. Slobodné fórum teda, celkom paradoxne, svojím správaním bráni zreálneniu pomerov. Krásna schizofrénia. Dobrý dôvod na radosť pre Dzurindu a na zlosť KDH a SMK.
O pád vlády sa v tejto chvíli naozaj nehrá, všetky mediálne dramatizácie sú streštené. Viacerými vyhláseniami, že nepodporia odvolanie premiéra bez existencie politickej alternatívy, SF fakticky garantuje stabilitu. Dzurindovi to stačí, jedinou akože hrozbou zostáva možnosť odvolávania ministrov. To je však papierový šarkan, keďže súčasná situácia, ako sme si vyššie povedali, SF vcelku vyhovuje. Obrysy predčasných volieb, ktoré každá nestabilita vyostruje, nie sú lákavé pre dvojpercentnú stranu bez štruktúr a peňazí. Rekviem nad koalíciou je nepochopenie situácie, plašiť sa je zbytočné. Keby Dzurinda mal toľko rozumu, koľko má šťastia, bol by Einstein.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
