Bývalý brankár Prešova D. Zítka si v Anderlechte vychutnal sen

Košice, Brusel - Najmä pre prešovských fanúšikov museli byť priame prenosy, resp. skrátené záznamy prestížnej Ligy majstrov pohladením futbalovej

duše. Nik zo slovenských klubov sa totiž nemohol pochváliť tvrdením, že dvaja jeho bývalí hráči si zahrali v hlavnej fáze tohtosezónnej edície Ligy majstrov. Druholigový Tatran Prešov sa niečím takým popýšiť mohol. Prvého ani veľmi netreba predstavovať. Stanislav Varga si totiž spravil v Celtiku Glasgow veľmi dobré meno. Slovenského reprezentanta vnímajú priaznivci v celej našej krajine. Len málo fanúšikov si však už spomenie, že tým druhým je český brankár Daniel Zítka, v súčasnosti strážca svätyne najslávnejšieho belgického klubu Royal Sporting Club Anderlecht Brusel. Pri vzájomnom súboji Anderlechtu so Celtikom v skupine A boli Prešovčania v strehu. Prednedávnom sa nám podarilo nakontaktovať sa s D. Zítkom. Zostal milo prekvapený. Zhovorčivosť, pre ktorú bol medzi slovenskými novinármi obľúbený, mu zostala, a tak sme ho ani nemuseli dvakrát nabádať k slovu. Jednoducho, Moravákovi z Havířova sláva nestúpla do hlavy a zostal naďalej pohodovým chlapíkom.

Daniel stále tužil zahrať si raz Ligu majstrov, tento sen sa mu teraz splnil. "Pocity sú tie najlepšie. Je to najviac, čo môžete dosiahnuť v klubovom futbale. Minulú sezónu sme hrali Pohár UEFA, kde sme postúpili až do osemfinále, a pre mňa to bol tiež zážitok," začal v superlatívoch Daniel Zítka. Veľa však nechýbalo, aby jeho tím chýbal v hlavnej súťaži. Musel sa prebojovať cez dve predkolá. Vyradil však Rapid Bukurešť i Wislu Krakov (3:1, 1:0), hoci najmä proti Rumunov to mali hráči Anderlechtu riadne nehnuté, v odvete doma cez polčas prehrávali 0:2! "Keď si na to spomeniem, ako sme cez polčas sedeli v šatni... Azda nik z nás neveril, že sa dostaneme do Ligy majstrov. Neboli to žiadne dobré pocity. Ja osobne som neveril, že im v II. polčase strelíme tri góly, keď v prvom zápase sme im nedali ani jeden... Pre nás bolo cieľom postúpiť do hlavnej súťaže, každý bod navyše, bol už nadplán. Že to nakoniec nevyšlo, bohužiaľ. So siedmimi bodmi by sme v inej skupine skončili určite tretí a pokračovali by sme v Pohári UEFA. Naša skupina bola veľmi vyrovnaná. Z umiestnenia sme neboli smutní. Sklamaní sme boli len z toho, že nás vonku rozhodcovia dvakrát poškodili a po dvoch penaltách sme prehrali zhodne po 0:1." Daniel bol veľmi rád, že mohol vyskúšať Ligu majstrov a každý zápas si doslova užíval v bráne. Keďže Anderlecht má v súčasnosti v lige už 12-bodový náskok a jasne kraľuje, je viac, než pravdepodobné, že po zisku titulu, si svoje zážitky zopakuje i v novej sezóne. Zmluvu má ešte na dva roky a keby klub mal záujem na jej predĺžení, Daniel by to len privítal. "V Belgicku sa už vyššie ísť nedá. Anderlecht je strop. Keby so mnou nechceli predĺžiť kontrakt, hľadal by som niekde východisko v inom belgickom klube."

Premiéru na európskom klubovom poli absolvoval Dano ako sa patrí. Z Havířova prišiel len na pol roka do Viktorie Žižkov, ktorá štartovala vo vtedajšom PVP. Viktorka hrala odvetné stretnutie predkola so švédskym Norrköpingom, keď sa v 20 min. zranil brankár Pařízek a do brány musel ísť Zítka. Žižkov postúpil do 1. kola a žreb mu prisúdil FC Chelsea. Písal sa 15. september 1994 a do brány na Stamford Bridge išiel 19-ročný Zítka. Domáci mali šialený nástup 3. Furlong 1:0, 5. Sinclair 2:0. Jožko Majoroš síce ešte do prestávky stihol vyrovnať, no po obrátke strelili domáci ďalšie dva góly. Tento zápas bol labuťou piesňou pre Zítku v Žižkove. Viacerí mu nevedeli odpustiť, že góly išli i na jeho vrub. "Keby sa to vtedy nestalo, tak možno dnes nie som v Anderlechte. Keby som zachytal dobrý zápas, tak možno ešte doteraz chytám za Viktorku. Asi je to osud, že sa to malo stať, že sme tam mali prehrať a mali ma vyhodiť zo Žižkova a okľukou som to mal dotiahnuť až do Anderlechtu." Z Viktorky šiel naspäť do Havířova, rok chytal II. ligu, potom do Zlína, kde pobudol dva roky a v januári 1998 prestúpil do Prešova. Prvý polrok robil náhradníka Mirovi Semanovi a potom už odchytal celú sezónu. V novembri 1999 sa sťahoval do belgického Lokerenu, kde prišiel v úlohe dvojky. Pomerne rýchlo sa však prepracoval medzi žrde. "Pomohlo mi k tomu i zranenie vtedajšej jednotky, ktorá mala zlomenú lícnu kosť, takže na 4-5 týždňov bola mimo. Od Nového roka som už chytal ja, až do konca sezóny. V lete sme sa ´bili´ o pozíciu jednotky. Nakoniec to pre mňa dobre vyznelo." V ďalšej sezóne už Dano odchytal 30 zápasov a len na štyri stretnutia pustil do brány svojho kolegu, ktorému dal tréner príležitosť, keďže bol oňho záujem z vonku. "Z tých štyroch súbojov sme trikrát prehrali a raz remizovali. Na Anderlechtu dostal osmičku a už som bol opäť v bráne." Výborné výkony Zítku nezostali bez odozvy. Čoraz viac sa oňho zaujímali popredné kluby belgickej ligy FC Bruggy, Genk, Standard Lutych. Tréner brankárov Roger van den Bossche, ktorý pred tým pôsobil v Anderlechte, ho však doporučil práve kráľovskému klubu. Prestup to však vôbec nebol jednoduchý. Po roku a pol v Lokerene bola šanca na životný prestup, no vznikli komplikácie. Dvojročná zmluva mu mala vypršať v lete 2001. Pol roka pred tým, v januári, už podpísal lístky Anderlechtu. "Problémy nastali preto, že Lokeren na mňa mal ešte opciu na dva roky." Zítkov manažér tvrdil, že hráčovi vyprší zmluva v lete a môže teda odísť zadarmo, Lokeren sa zasa držal opcie. Nakoniec zasadala i komisia Belgického futbalového zväzu. Po dvoch sedeniach nakoniec rozhodla, že Zítka môže prestúpiť, ale nie zadarmo. Nasledoval do tretice tradičný scenár. V Prešove i v Lokerene sa vždy vypracoval z pozície dvojky na jednotku. Keď sa mu to podarilo a nemusel už nikomu nič dokazovať, len v pohode podávať svoje štandardne kvalitné výkony v bráne, prišiel prestup a začínal odznova. V Anderlechte to mal o to ťažšie, že klub už mal štyroch brankárov! Neohrozenou jednotkou bol pritom reprezentačný gólman Filip De Wilde. "Bolo nás tam síce päť, ale o pozície sme bojovali len De Wilde, Milojevič a ja. Ďalší dvaja brankári boli z rezervy. K nim treba prirátať i dvojicu mladých brankárov, takže niekedy sme boli na tréningu i siedmi!" V lete tréner určil - jednotka De Wilde, dvojka Zítka, trojka Milojevič. Opäť nasledovala paralela z Lokerenu, pretože tento stav vydržal len päť kôl De Wilde sa zranil a prišla Zítkova šanca. Znova sa jej chytil pevne za pačesy. "Filip skončil v Anderlechte, pretože mu nepredĺžili zmluvu, na pol roka išiel do Sturmu Graz, ale teraz v zime sa vrátil do Belgicka a pred dvoma týždňami už chytal, paradoxne, za Lokeren. Inak, momentálne sú v Lokerene traja brankári, ktorí boli pred troma rokmi spolu v Anderlechte - De Wilde, Milojevič a Van Der Jeugt ... Pred Ligou majstrov mi z Rakúska poslal ´esemesku´ a poprial mi veľa šťastia. Pred prestupom do Lokerenu som zasa ja písal Filipovi. Onedlho hrá Lokeren u nás, takže sa uvidíme," spomenul zaujímavú skutočnosť český legionár, ktorý ku koncu jesene v posledných

Danielov vzťah k novinárom nebol zo začiatku dvakrát pozitívny. Nemohol im zabudnúť, ako ho podceňovali po príchode do Anderlechtu. "Musel som si zvyknúť, že v Anderlechte je to trochu iné ako v Lokerene. Rozhovor alebo pozápasové komentáre u mňa novinári až tak nevyhľadávali. V Lokerene skôr išli za staršími hráčmi a kapitánom. V Anderlechte som vytlačil z postu jednotky de Wildeho, takže trochu na mňa vyvíjali tlak, či na to vôbec mám. Raz som s nimi odmietol hovoriť, potom na druhý deň mi to v novinách vrátili. Stalo sa to po jednom zápase, keď pred tým v novinách písali, že nebudem chytať, lebo na to nemám. Tréner ma však postavil, vyhrali sme 2:0, a keď som odchádzal po stretnutí, chceli so mnou rozprávať. Ja som im len odvetil, že nemám im čo povedať a nebudem s nimi rozprávať. Na druhý deň to napísali do novín a musel som sa verejne ospravedlniť. Teraz je to už v poriadku, upokojil som sa a nemám s nimi problém." Na druhú stranu už i siedma veľmoc rešpektuje 190 cm vysokého gólmana, ktorý od pôsobenia v Lokerene hovorí flámštinou. "V Bruseli sa hovorí po francúzsky a flámsky. Francúzština mi však veľmi nejde k srdcu a ani na jazyk."

STANÍKOVI SOM SA POĎAKOVAL, ŽE Z KAMARÁTSTVA NEDAL, REAKCIU NECHCITE POČUŤ

Z nášho pohľadu boli v Lige majstrov bezpochyby príťažlivé súboje Anderlechtu a Celtiku Glasgow a v nich exprešovské minisúboje Zítka vs. Varga. "Volali sme si pred zápasom, potom sme sa stretli pri vchode na štadión. Na druhý deň sme sa potom videli na letisku, pretože moja manželka bola u nich. Podobne, keď Celtic hral i nás, tak Staníkova polovička bola u nás a aj na zápase. Sme kamaráti, tak sme sa ani nehecovali." Z týchto mikrosúbojov vyšiel víťazne Zítka, hoci veľa nechýbalo, aby na Constant Vanden Stock Stadium Varga skóroval. Osamotený na päťke však neprekonal svojho priateľa. "Nóó, to bola obrovská šanca, aj som sa mu poďakoval. Po zápase bolo viac času, tak som mu povedal: ´Mohol si byť hrdina, ale z kamarátstva si to nedal,´" zasmial sa Daniel pri tejto spomienke. A aká bola reakcia Stana Vargu na tieto prívetivé a úprimné slová? "To nechcite počuť. Nebolo to nič pekného."

NA PREŠOV SPOMÍNA LEN V DOBROM

V súčasnosti si Prešovčania pri pohľade na Zítku hovoria: ´Veď tento brankár niekedy chytal za Tatran a kam to až dotiahol´. "Keď sa pozriem päť rokov dozadu, tiež sa mi nechce veriť, kde som nakoniec skončil. Mal som však šťastie v tom, že tréner Adamec mi pomohol dostať sa na skúšku do Lokerenu. Pán Vacenovský, ktorý robí skauta pre Lokeren, mu zavolal z Prahy, že hľadá brankára pre Lokeren a pán Adamec mu doporučil mňa. Táto skutočnosť zohrala veľkú úlohu. Keby mu nepovedal, že má tu v Prešove jedného brankára, tak dnes som nemusel byť v Belgicku."

Daniel spomína na Prešov len v dobrom. S niektorými hráčmi je naďalej v kontakte. "Najviac so Staníkem Vargou, Peťom Hlinkou a Jožkom Vakučákom. Tomu som však už dlho netelefonoval, urobím tak čo najskôr." V Belgicku hrá sa FC Bruggy i ďalší bývalý hráč Prešova Marek Špilár. "S ním som v Prešove nehral, on bol v tom čase už v 1. FC Košice. Len sme sa raz stretli pred zápasom Anderlecht FC Bruggy a raz sme si boli sadnúť v jednej reštaurácii. Nie sme teda až v takom kontakte. Akurát som však teraz letel s mladým Labunom. Zhodou okolností išli sme spolu na vianočné sviatky a naraz sme leteli i späť do Belgicka." Štyri roky už uplynuli, odkedy Dano hájil bránu Tatrana. Podpichli sme ho či si ešte niečo pamätá z východniarčiny. Nalepilo sa niečo naňho, pochytil nejaké slovíčka? "Nóó, neviem... Ale, keď je u nás trebárs manželka Staníka Vargu a je rozžhavená, tak začne šarišsky a vtedy jej veľmi nerozumieme," poznamenal s úsmevom Dano Zítka a zalovil v pamäti: "Na pôsobenie v Prešove spomínam veľmi rád, manželke sa tam páčilo, hrali sme tam výborný futbal. Keby nenastala situácia, že došli finančné prostriedky... Museli sme odísť. Bolo mi aj ľúto, lebo zázemie na futbal bolo dobré, k tomu pekný štadiónik a aj ľudia chodili na futbal v hojnom počte. Viem však, že Prešovčania sú v súčasnosti na dobrej ceste vrátiť sa do I. ligy, tak im držím palce."

LOKEREN ZHODNOTIL ZÍTKU DESAŤNÁSOBNE

Zítka po ťahaniciach prestúpil z Lokerenu do Anderlechtu za 750 000 euro (približne 31 miliónov korún), pritom funkcionári požadovali rovný milión, čo by v tom čase bolo okolo 41 miliónov korún. Nakoniec sa však dohodli na spomínanej čiastke. Dva roky pred tým prestúpil Daniel z Prešova do Lokerenu. Odstupné však bolo neporovnateľné. "Išlo o 150 000 mariek, čo v tom čase boli slabé 3 milióny korún. Viem to určite, lebo Lokeren ponúkol toto odstupné a záležalo len na pánovi Sabolovi, či s tým bude súhlasiť. Pre mňa bolo šťastím, že súhlasil. Napokon, ja som tiež ustúpil od toho, aby mi vyplatili peniaze, ktoré mi v Prešove dlhovali. Nechal som si vyplatiť len plat a prémie za sezónu. Peniaze sľúbené za podpis zmluvy či iné, som oželel," spomína na prestup D. Zítka. Lokeren teda urobil veľmi dobrý obchod. Za dva roky zhodnotil svojho brankára desaťnásobne. Zle neobišiel ani Tatran. "Vedeli sme, že v lete u nás končí zmluva Semanovi. Dostal som tip na Zítku. Preveril som ho u niektorých českých trénerov, predovšetkým u pána Kopeckého. Doporučil mi ho, a tak sme ho zo Zlína kúpili, nepamätám sa presne, ale asi to bolo za 1 200 000 korún. Myslím si, že to bol veľmi dobrý ťah. Daniela hodnotím ako veľmi dobrého brankára a ako veľmi šikovného človeka," spomína bývalý prezident Tatrana a v súčasnosti licenčný agent FIFA Vladimír Varga.

PO VYHRANOM ZÁPASE SA V AUTOBUSE PIJE ZÍTKOVA SLIVOVICA

Možno viacerých zaujalo, že pri obľúbenom nápoji Daniel spomenul slivovicu. Pravdu povediac, tento moment zaujal i nás, pretože máloktorý z vrcholových športovcov sa odváži zájsť i do tejto oblasti. Akousi pomyselnou hranicou je totiž pivo. To je pre viacerých maximum. Aspoň v slovných vyjadreniach... S Danom sme sa pri tejto téme pristavili a dobre sme sa zabavili. "Keď je príležitosť, to znamená, keď vyhráme zápas, tak si dáme slivovicu." Samozrejme, nepije sa žiadna ´belgická slivka´, ale Daniel ju nosí z domu, keď príde na návštevu. "Ide o juhomoravskú slivovicu," upresňuje brankár, ktorý pri otázke, aké má ´grády´ poznamenal, že vždy je to odlišné. "Momentálne mám minuloročnú, ale päťdesiat bude mať." Čo na to spoluhráči? Nie je to pre nich trochu silná káva? "Sú spokojní, zvykli si na ňu. Po každom zápase vytiahnem v autobuse ´ploskačku´ a rozlejem ju medzi spoluhráčov. Ale len, keď sa vyhrá." Pre viacerých sú to možno neuveriteľné vety, ak si uvedomíme, o aký klub ide. Asi si len ťažko vieme predstaviť, že by si v autobuse po zápase futbalisti niektorého slovenského prvoligistu rozlievali po kalíšku slivovice. Odozva v podobe mastnej pokuty by nenechala na seba dlho čakať a viacerým by tak pokazila chuť, že už aj lekvár zo sliviek by bol pre nich strašiakom... Mimochodom, čo hovorí kormidelník Anderlechtu Hugo Broos na takúto autobusovú tradíciu? "Tréner pije tiež." Najslávnejšiemu belgickému klubu sa v tejto sezóne darí excelentne, veď v domácej lige z 19 zápasov vyhral 17, raz remizoval a raz prehral. K tomu treba prirátať i Belgický pohár. V tomto období má teda Zítka riadnu spotrebu svojej obľúbenej značky. Nemusí sa však báť, aby sa zásoby minuli. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy fungujú na vysokej úrovni. "Ešte od môjho pôsobenia v Zlíne, tam mám kamaráta, ktorý tiež hral futbal a ten mi ju zháňa. Ja vždy len zatelefonujem, že potrebujem trebárs 10-20 litrov a on to už zariadi," vysvetlila brankárska jednotka ´fialiek´.

DANIEL ZÍTKA

Vek: 28 rokov

Znamenie: Blíženci

Stav: ženatý, manželka Eva, 2-ročná dcérka Eva

Auto: služobné Renault Laguna, súkromné manželkine Audi A6

Hodinky: Tommy Hilfiger

Kozmetika: Bioperm

Obľúbený spevák, speváčka, skupina: Metallica a inak počúvam všetko, aj ľudové pesničky. Akurát vážnu hudbu nemusím a černošskú tiež veľmi nie.

Obľúbený herec, herečka: Tom Hanks, Julia Roberts

Obľúbený film: Notthing Hill

Obľúbená kniha: teraz čítam Beckhama, predtým som čítal Pláničku.

Obľúbené jedlo: české