Mestské lastovičky

V mestách stretávame tri druhy vtákov, ktoré obyvatelia zvyčajne považujú za lastovičky. V skutočnosti len dva z nich sú z príbuzenstva lastovičiek, tretí druh je dážďovník, ktorý patrí medzi krátkonožce, spolu s tropickými americkými kolibríkmi a s východoázijskými salangami, hniezda ktorých sú povestné "lastovičie hniezda" považované za pochúťku najmä Číňanmi.

Prvé lastovičky majú dlhý vidlicovito vykrojený chvost, rýchlo lietajú, pred dažďom nízko nad zemou. Zvyčajne zahniezdia pod balkónmi a rímsami, miskovité hniezda budujú z blata, hore otvorené. Bieloritky majú kratší a menej vykrojený chvost a nelietajú tak rýchlo a elegantne. Hniezdo si stavajú tiež z blata, ale hore uzatvorené, len s malým otvorom na vkĺznutie. Sú spoločenské, rady vytvárajú hniezdne kolónie a pred ťahom do zimovísk sa združujú do početných kŕdľov.

Dážďovníky sa ľudovo nazývajú mestské lastovičky a na vidieku skutočne nežijú. Majú veľmi dlhé úzke krídla, pre ich dĺžku nedokážu vzlietnuť zo zeme, lebo nie sú schopné krídlami zamávať. Vzlietnu tak, že sú zavesené na stene, spustia sa dolu, počas pádu začnú mávať krídlami. Lietajú len za teplých letných podvečerov v početných skupinách vysoko nad budovami. Pred dažďom unikajú na veľké vzdialenosti, podľa čoho dostali pomenovanie. Keď kvôli nepriaznivému počasiu ich mláďatá ostanú bez potravy, prejdú do stavu nehybnosti. Na niekoľko dní stŕpnu a ich telesná teplota silne poklesne. Po zlepšení počasia a návrate rodičov sa ich aktivita obnoví. Dážďovníky nestavajú hniezda. Vajíčka kladú do štrbín vysoko na stenách, alebo pod strechami domov, iba nedbanlivo vystlaných perím, srsťou, chlpami a rôznymi vláknami, ktoré nachytali za letu vo vzduchu. K nám priletujú až v máji, ako prvé sťahovavé vtáky nás opúšťajú už koncom augusta. Pri ťahoch letia rýchlosťou do 100 km za hodinu na zimoviská vzdialené asi deväťtisíc km. Ich mimoriadne letové schopnosti umožňuje veľká plocha krídiel v pomere k veľkosti tela.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.