podmienkach prírody prežilo štrnásť mladíkov o hlade a bez spánku. Symbolizovali ich maskáče, plná poľná, cez rameno zavesený samopal a výbuchy ozývajúce sa všade naokolo.
Akcia, ktorá je pre šudentov Vojenskej leteckej akadémie M. R. Štefánika povinným cvičením v rámci sebazáchovy vojaka pri odlúčení od vlastnej jednotky v zimných podmienkach, sa uskutočnila v areáli Ski Plejsy Krompachy. Piloti z Royal Air force college v anglickom Cranvely, ich kolegovia z Dôstojníckej školy pilotov v nemeckom Fürstenfeldbrucku, ako aj piloti z domovskej VLA dostali už od začiatku poriadne zabrať.
Po zdravotnej príprave si vojaci prevzali zbrane a dostali teoretické informácie, ako si postaviť iglu, prístrešky, urobiť ohnisko, či rozložiť oheň. Potom sa už začalo doslova peklo v prírode. "V neznámom teréne dostali do rúk mapu a v zmiešaných družstvách sa museli vrátiť späť k stanovisku velenia. Nevedeli však, kde sme ich vyložili. Museli šľapať vyše piatich hodín, orientovať sa v lese. Viete, ak spadne lietadlo, musia vedieť prežiť," hovorí organizátor podujatia a zároveň vedúci katedry Telesnej výchovy, športu a parašutistiky vo VLA plk. Mgr. Juraj Hricko.
Nasledovali spôsoby ukrytia v tiesni, kde si musel pomôcť každý sám, no podporu hľadali aj medzi sebou v skupine. Keďže bola medzinárodná, dorozumievali sa anglicky. "Vojaci tri dni poriadne nejedli, museli si postaviť prístrešok, iglu, na zemi i na strome. Mohli si síce zdriemnuť, no zima i skutočnosť, že sa striedali v hliadkach, im ich plány poriadne narušila. Keďže bol sneh dosť špinavý, zľutovali sme sa a dali im vodu. Varili si na ohnisku, ktoré vytvorili a zapálili len s tým, čo našli v lese. Niektorí uvarili polievku, iní si piekli mäso."
Hlavne pre Angličanov bolo novinkou, že si museli postaviť iglu. "Naučili nás to, viem ako urobiť iglu, založiť oheň a nehovoriac o tom, že som mal konečne možnosť vyskúšať si oblečenie na zimu. Bál som sa spať vonku v snehu, predsa len je to iné. Myslel som si však, že bude väčšia zima," vysvetlil svoj pobyt na Plejsoch budúci pilot Air Force Adam Tibbets.
V tom čase ešte netušil, že sa pri presunoch na lyžiach zraní. Natiahol si kolenné väzy, našťastie dostal rýchlo lekársku pomoc. V Anglicku toľko snehu nemajú a aj to sa iste podpísalo pod menší problém. Mnohí sa obávali výchrice, táto zima však bola skúpa na sneh, počasie nevyvádzalo. "Po iné roky to býva dramatickejšie, tentokrát sa perinbaba nepretrhla," dôvodí plk. Hricko.
Angličania a Nemci to skutočne kvitovali: "Výborné počasie, čakali sme horšie klimatické podmienky. Nešľapalo sa však ľahko, niektorí mali problémy sa vôbec dostať z lesa. Nie je ľahké prežiť bez stravy a tepla niekde v prírode," tlmočili svoje zážitky Angličan Scott Mac Coll a nemecký vedúci skupiny kpt. Andreas Petry.
Tieto slová potvrdil aj plk. Hricko, ktorý bol nižšou fyzickou pripravenosťou niektorých zahraničných účastníkov prekvapený. "Jeden z Nemcov bol po štvorkilometrovm presune taký vyčerpaný, že sme ho odniesli na nosítkach. My sme totiž v rámci prípravy mali aj nacvičiť prvú pomoc zranenému s otvorenou zlomeninou. Naschvál sme vybrali najťažších členov výprav, aby to kolegovia nemali jednoduché. V nemeckej sme ale museli po chvíli urobiť zmenu a na nosidlá vyložiť spomínaného pilota."
O skutočnosti, že nácvik bol náročný, a aj pre našich mierna zima vie narobiť teplomilnejším Angličanom problémy, svedčí aj ďalší príklad. Člen družiny "Albiónu" sa prišiel posťažovať lekárovi Štefanovi Bujdošovi, že mu omrzli nohy. Ten však na prvý pohľad videl, že to tak nie je, žiadne príznaky tomu nenasvedčovali. Poradil teda mládencovi, nech si ich spoločne s topánkami vysučí pri ohnisku. A pomohlo o dve hodiny už hrdinsky pobehával navôkol. Keďže sa spalo vonku, velitelia s lekárom chodili vojakov kontrolovať každé dve hodiny.
Po troch dňoch prežitia v prírode čakal na budúcich pilotov výcvik presunu na lyžiach. Nemci prišli výborne vybavení, ich lyže by im možno závideli aj profesionáli v tejto oblasti. Čo z toho, keď sa väčšina z nich nevedela na ne postaviť. "Naši vedeli, že nemajú dostatočnú výstroj, podcenili ju však aj Angličania. V prírode si vojaci vypomáhali. Keby som to mal porovnávať, slovenskí vojaci sa v porovnaní s kolegami zo zahraničia nestratili. Po fyzickej stránke boli veľmi dobre pripravení, a ak to vezmem globálne, boli v niektorých aspektoch lepší. Osvedčili sa ako vedúci skupín. My sme Nemcov museli učiť lyžovať od začiatkov. TaK na bežkách, ako na zjazdových lyžiach. Niektorým to trvalo tri dni, aby nakoniec kopec zliezli. Jeden z Nemcov ním dokonca schádzal vyše hodiny."
Aj keď bol Boj o prežitie jedným z posledných, keďže čoskoro dôjde v rámci VLA k zásadným zmenám, rektor Peter Kandráč výcvik kvituje. "Jo to naša atrakcia s tradíciou. Angličania, čiastočne aj Nemci nemajú hory, preto sa zimné sústredenie organizuje u nás. Pre nich je to lacnejšie, akoby išli do Álp. Oni nám recipročne poskytujú výcvik trebárs na mori. Vojaci tvoria medzinárodné skupiny, zistia čo je to hladovať v zime a tme tri dni. Žiadna investícia do ľudí nie je stratená. Plánujeme výcvik v Nemecku, do Anglicka sa vyberieme len v prípade, keby sa dátum splynutia Vojenskej leteckej akadémie s technickou univerzitou posúval do jesene. Aj tu je však dôležité, koľko by nám dali peňazí na to obdobie, ak ich bude málo, budeme musieť s poľutovaním odmietnuť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
