tridsaťročnú históriu a tradíciu vo výrobe lokomotív.

Patent založený na spriahnutom pohone použitý v lokomotíve neurobil v Anglicku veľký dojem, pretože v niekoľkých starších strojoch s týmto riešením sa ukázal systém zbytočne komplikovaný a neúsporný. Predošlá séria lokomotív s usporiadaním kolies 2'B - Drummond uspokojovala potreby železničnej prevádzky s ohľadom na prepravné nároky, ale malé množstvo pary neumožňovalo maximálne výkonnostné využitie. Preto McIntosh - nový šéf technického oddelenia železničnej spoločnosti Caledonian R. ponechal novým strojom už odskúšaný mechanizmus pohonu i parný stroj, ale naprojektoval nový kotol s povrchovým ohrevom väčším o 18% a tiež s väčším obsahom pre vodu a paru. Týmto vznikla lokomotíva schopná plne zaťažená pracovať bez prestávky dlhšie. V porovnaní so staršími strojmi zvládla dva razy väčšiu hmotnosť utiahnuť rovnakou rýchlosťou na tú istú vzdialenosť. Celkový vzhľad dokazoval výsledky anglickej dizajnérskej školy viditeľné na vonkajšej opore s vnútorným uložením parného pohonu, rozvodoch Stephenson, nízko umiestnenej plošine, krytoch horných častí kolies, zásobníkoch na piesok s krytmi predných pohonných kolies, sklopných krytoch zberača pary, hladkých krytoch kotla a krátkej dymnici. Iba 47 ton ťažké lokomotívy série Dunalastair dosahovali na železničnej trati v južnom Škótsku priemernú rýchlosť 100 km/h niekedy až 120 km/h s rýchlikovými súpravami hmotnosti 140 - 180 ton. V rokoch 1920 až 1935 bola vyradená z prevádzky najstaršia z nich pod poradovým číslom 721, ktorá mala najazdených úctyhodných 2 250 000 km. Konštrukcia lokomotív Dunalastair vyrábaných firmou St. Rollox sa stupňovito vylepšovala až do poslednej série Dunalastair IV z roku 1910.

Krásny zovňajšok anglických strojov sa stal inšpiráciou pre výrobu v prvej polovici 20. storočia veľmi populárnych plechových hračiek.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.