intervencie do ekonomiky - slovenské i európske. Všetko jedno.
Dávno sú preč časy, keď Pál Csáky optimisticky trúbil, že "Slovensko je blízko dohode s Bruselom". Od konca novembra ubehlo už asi osemkrát desať dní, ktoré vtedy Csáky ohlasoval ako "deadline". Nepresadila sa predstava vlády, že Európska komisia bude akceptovať minuloročnú "nadprodukciu" za to, že sa o čosi znížia daňové výhody pre košickú oceliareň. Veci sú asi zložitejšie, Slovensko vraj môže začať svoju európsku kariéru pred súdom - straší Csáky.
Do podstaty sporu ale nevidno, keďže účastníci biznisu presné čísla a podmienky utajujú. US Steelu sa však nepáči ani to málo konkrétneho, čo vyzradil Csáky. Hnev Američanov má ale inú príčinu. Z jeho vyjadrení v piatok jasne vyplynulo, že sa otočil smer tlaku vlády - kým doteraz sa snažili obmäkčiť Brusel, dnes pritláčajú na Košice, respektíve americký manažment US Steelu, ktorý už skúma varianty riešenia. Z vyhrážky, že "nemôžeme záujem jednej firmy obhajovať donekonečna tak, že vystavíme obyvateľov SR súdnemu sporu", je evidentné, od koho očakáva Csáky ústupok a na ktorom konci sú už možnosti kompromisu vyčerpané. To nejde pod nos košickému manažmentu, o čom svedčia nesmierne tvrdé slová hovorcu Baču o Csákyho "neschopnosti korektne popísať fakty o rokovaní, ktorá sa rovná jeho neschopnosti rokovať". Mimochodom - keby mal pravdu, nebolo by to nič prekvapujúce.
Počiatočný hriech však nie je u Csákyho, ale v samotnej dohode o predaji VSŽ americkej firme. Prvá Dzurindova vláda, vedomá si enormnej prezamestnanosti, poskytla US Steelu kráľovské daňové prázdniny výmenou za záväzok o neprepúšťaní. Zabránila tým sociálnemu nárazu, ktorý však aj tak príde, až úľavy skončia. Miesto hlbokej reštrukturalizácie a skresania výrobných nákladov dostal US Steel pohodlnú výnimku z daní, ktorá poškodzuje všetkých ostatných podnikateľov. A aj občanov, okrem tých niekoľko tisíc zamestnancov, ktorým dohoda zachránila pracovné miesta. Je smiešne počúvať dnes Csákyho, že "nemôžeme stavať záujmy jednej fabriky nad záujmy všetkých občanov". A neplatenie daní firmou s tretím najvyšším obratom v republike je čo, ak nie stavanie parciálneho záujmu nad verejný?
Pavol Rusko vyčíslil daňovú úľavu pre US Steel za rok 2003 na 2 miliardy Sk, čo sa rovná - napríklad - trojpercentnému zvýšeniu dôchodkov. Alebo zníženiu sadzby rovnej dane z príjmu pre fyzické osoby o dve percentá. Štátna pomoc prosperujúcemu podniku a v takomto rozsahu je jednoducho absurdná. Ak má štátna pomoc vôbec nejaké opodstatnenie (o čom sa dá pochybovať), tak len jednorázová smerujúca k bezprostrednej záchrane fabriky či čohokoľvek. Akú logiku ale majú daňové prázdniny firme, ktorá je absolútne zdravá a podľa výšky priemerného zárobku patrí do prvej desiatky slovenských zamestnávateľov?
Spor s Európskou komisou je len obrazom tohto nezmyslu v krivom zrkadle. To bolo nastavené vstupom tretieho záujmu do hry. Ten záujem predstavuje združenie európskych producentov ocele, Eurofer, ktorý z podstaty veci vníma americkú spoločnosť ako votrelca. A Európska komisia, ktorá kvótuje a reglementuje všetko a všade, kde má príležitosť, si na US Steele rada zgustne. Zo strany EK ide o zádrapku, veď normálne je rešpektovať dohody uzavreté pred vstupom do únie resp. pred začiatkom prístupových rozhovorov. Tlačia slovenskú vládu do porušenia zmluvy, ktorú podpísala. Pritom v praxi tolerujú toľko rôznych výnimiek, že ich je možno aj viac ako smerníc a regulácií, ktoré vydali. Je to smiešne - aj keby americkí manažéri zajtra akceptovali podmienky EK do bodky, úľava, ktorá USSK zostane, aj tak deformuje hospodársku súťaž.
Riešenie je ale hrozne jednoduché. Spor sa vedie o výšku akejsi sankcie, ktorú by mal USSK zaplatiť do slovenského rozpočtu. Hoci je normálne, že sa bránia, zdrojov na zaplatenie majú až nadmieru. Nedávno zverejnili novú kolektívnu dohodu na rok 2004 - a tu končí každá sranda. Priemerný plat v USSK má byť cca 30-tisíc Sk. To znamená päťdesiatpercentný mzdový nárast za tri roky! Ktorá firma na Slovensku sa môže týmto pochváliť? Jedine taká, ktorá užíva desaťročné daňové prázdniny. Toto je štátna pomoc na slovenský spôsob - ušetrené dane idú na platy. Neuveriteľná zvrátenosť. Takže nemusia ani prepúšťať, čoho sa bojí vláda. Stačí vykrátiť polovicu mzdového nárastu a - hotovo. Ručíme za to, že ani jeden zamestnanec nedá výpoveď.
Také je to jednoduché.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
