aj tie štáty, ktoré sľúbili neobmedziť voľný trh pracovných síl pre nových členov, zahlásili spiatočku. Dnes vyzeráme tak, že jedna z najzákladnejších vymožeností, ktoré vstup do EÚ dáva, zostáva otvorená už len v Británii a Írsku. Zatiaľ. Slovenská diplomacia sa tvári, akože je v panike a vysiela výhražné a zbytočné signály. Zlé chýry možno naozaj u Kukanovcov nečakali. Fakt je ten, že hrozno visí už veľmi nízko, ale je stále kyslejšie.
Takže sa môžeme tešiť na máj. Kapitál, tovar, služby a študenti môžu premávať slobodne, kam len chcú v rozšírenej únii, ale pracovná sila pôjde len tam, kam ju pustia. K Nemecku a Rakúsku, ktoré nikdy netajili, že prechodné obdobie vyjednané v prístupových rozhovoroch natiahnu až na krajných 7 rokov, sa pridali s rôznymi obmedzeniami aj Švédi, Dáni, Španieli, Holanďania, Fíni, ktorí sľubovali otvorenie pracovného trhu od počiatku.
Je zbytočnou nadprácou skúmať ekonomicko-sociálne motivácie. Tisíc päťsto výskumov preukázalo, že žiadne prílivové vlny gastarbeiterov z Východu nehrozia. Nedávna sonda do euroinfocentier dokonca potvrdila, že ani obávaní slovenskí a českí Rómovia neprejavujú o vycestovanie skoro žiadny záujem. To je preto dôležité, lebo nie je tajomstvom (hoci v rámci politickej korektnosti sa o tom mlčí), že politici únie sa neobávajú ani tak o obsadenie pracovného trhu, ako o svoje sociálne systémy. Dokonca i premiér Británie, ktorá sa zatiaľ neuzatvára, zahlásil v Dolnej snemovni, že jeho vláda preskúma, či to nie sú sociálne požitky, ktoré "východniarov" priťahujú. Oni naozaj nemajú dôvod obávať sa o svojich nezamestnaných - práve tí berú radšej sociálne podpory, než by čistili kanály a vykonávali iné podradné práce. Tí nekvalifikovaní privandrovalci, ktorí prejavia záujem o takéto "joby", predsa hostiteľským štátom prospejú. Nezaťažia ich sociálny systém, naopak mu uľavia, keďže budú platiť odvody. Kde je problém?
Čiastočne môže byť v Rómoch. Z tých síce nemajú strach informovaní politici, ale môžu mať ich neinformovaní voliči, ktorí si ešte pamätajú rapsodické exody, ktoré dosť rozparádili tamojších národniarov a iných populistov. Ťažko obviňovať bez dôkazov, ale presakujú také úvahy, že Rómov nechcú ani tak, že by si na úvod nejakú prácu našli. Po určitom čase totiž vzniká nárok na dávky. Západné vlády, boriace sa s potrebou reforiem a vlastnou slabosťou ich urobiť, počujú aj trávu rásť a ustupujú vo všetkom, čo čítajú v očiach svojich voličov.
Inak je celý problém úplne iracionálny. Nie je pretvárkou celá Európska únia a jej hodnoty, keď novým členom odopiera tú najdôležitejšiu slobodu, ktorá stojí v jej základoch? To nám pred referendom nepovedali; naopak, keď tu robili s Dzurindom a Csákym kampaň Rassmussen, Persson, Bolkenende, Verheugen, Pat Cox a ďalší, otvorenie pracovného trhu od 1.mája 2004 (okrem Nemecka a Rakúska) vehementne sľubovali. Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny prijali tisíce obmedzení a smerníc, ktoré nie sú šité na formáty týchto ekonomík v dobrej viere, že si užijú výhod aj liberalizovanej práce. A teraz toto. Ale - aspoň si zvykáme. Nie je to posledné prekvapenie.
Reakcia ministerstva práce, ktoré navrhuje zaviesť voči uzatvárajúcim sa členom EÚ recipročné opatrenia, je úplne scestná. Na čo to je dobré? Len sa zosmiešnime - kto by prišiel na Slovensko robiť, napr. z Dánska? Iste, prístupová zmluva umožňuje uzatvárať bilaterálne dohody o zamestnávaní a kvótach - ale to sa dalo aj pred vstupom do EÚ. Aj do hermeticky zavretého Nemecka chodia Slováci už roky na zelené karty. Rozumnejšia i sympatickejšia je druhá cesta - začať presvedčovaciu ofenzívu, že niet dôvodu na obavy z anexie pracovných trhov Slovákmi. Veď mobilita pracovnej sily je tu taká, že nestačí ani na obsadenie voľných miest v Bratislave... Veľa šancí na obmäkčenie národných vlád však nemáme. Ak sú v pozadí rozhodnutí vnútropolitické dôvody, tak neexistuje, aby ustúpili. Tak či inak, Slovensko by nemalo vstúpiť do únie ako úzkoprsý element - dosť na tom, že vchádzame s natiahnutými dlaňami.
Nebude to plnohodnotné členstvo, azda je už jasné. Milé sú prekáračky slovenských politikov o tzv. dvojrýchlostnej Európe, čo znamená - zjednodušene - jadro a perifériu. Niet lepšieho dôkazu o rôznych rýchlostiach, ako červená pre vstup na pracovné trhy. Pri menovej únii alebo schegenskej dohode sa dalo argumentovať, že dve rýchlosti sú provizórium, a až splníme podmienky, tak sa pridáme. Teraz sme podmienky splnili, ale - nedá sa. Europolitici, ktorí nám každoročne pripomínali, ako nesmieme diskriminovať Rómov a dávali rozumy, ako vyriešiť Luník IX, sa zrazu zľakli.
Ale nepohoršujme sa až tak veľmi. Predstavme si, že sme dvadsať rokov členmi únie a 1.mája vstupujú Ukrajinci. Ej, ale by sme sa posrali...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
