jazyku. Možno aj preto sa rozhodol prihlásiť na univerzitu svetového mena Oxford. Ako sa k tomu dostal, aké boli jeho pocity, z čoho vlastne pozostávali prijímačky a ako sa líši prihláška na Oxford od prihlášok na slovenské vysoké školy? Toto všetko sa dozviete z nasledujúceho článku, no ak vám to nebude stačiť, pokojne môžete Števovi aj napísať na jeho emailovú adresu sssulekyahoo.com.

V októbri si sa prihlásil na svetoznámu Oxford University, čo sa k tomu viedlo?

- Mal som takú menšiu ambíciu študovať niekde v zahraničí, preto som hľadal možnosti, ako by sa to dalo zrealizovať. Boli dve možnosti, vzhľadom na to, že chodím na školu, ktorej vyučovací jazyk je anglický, Spojené štáty alebo Anglicko. Nakoniec som sa rozhodol z finančných dôvodov pre Anglicko, je to bližšie a navyše tým, že vstupujeme do únie sú náklady na štúdium vo Veľkej Británii podstatne nižšie než v USA. A tak som si povedal, prečo neskúsiť aj takúto univerzitu. I keď spočiatku som mal menšie obavy či na to vôbec mám.

Prečo si sa rozhodol práve pre Oxford?

- V Anglicku sú dve najznámejšie univerzity - Oxford a Cambridge. A ako som si medzi nimi vybral? Oxford ponúkal fyziku ako samostatný predmet, kým na Cambridge sa dali študovať iba prírodné vedy všeobecne. A ja som chcel venovať najmä fyzike.

Skús nám opísať, ako to vlastne bolo?

- Všetko sa to začalo na internete, kde som si najprv ponavštevoval stránky Oxford University a neskôr aj rôznych inštitúcií, ktoré hovorili o vzdelaní vo Veľkej Británii. Cez tieto stránky som sa dozvedel praktické informácie o tom čo obnáša takéto štúdium a aké sú požiadavky. Taktiež som bol aj v British Council, kde som získal zopár informácií. V zapätí som cez internet požiadal o prihlášku. Došla mi, vypísal som ju a dúfal, že ma pozvú na interview.

V čom sa odlišovala prihláška na Oxford od prihlášky na slovenské vysoké školy? Prekvapilo ťa niečo?

- Prihláška na Oxford pozostáva z dvoch častí, jedna sa posiela centrálne na UCAS (je to organizácia, ktorá registruje všetkých, čo sa hlásia na vysokú školu) a druhá priamo na Oxford. Je podobná ako naša slovenská, avšak je obohatená o esej (personal statement) a tiež odporúčanie vášho učiteľa, ktoré obsahuje hodnotenie na žiaka spolu s jeho známkami a predpokladaný úspech na maturite.

Čo sa dialo po odoslaní tvojej prihlášky?

- Prihláška musela byť odoslaná do 15. októbra, kedy je deadline. Po tomto termíne mi už nič iné neostávalo, len čakať a v duchu dúfať, že budem medzi 80 %-tami, ktorých zvyknú pozývať na interview priamo do Oxfordu. Zatiaľ som na to pripravoval psychicky aj akademicky a pred Vianocami mi došla pozvánka na interview.

Z akých predmetov ťa vlastne skúšali?

- Mal som hodinový test z matematiky, ktorý bol ako taká ťažšia písomka. Nemohla sa používať ani kalkulačka, ani žiadne tabuľky, takže každý bol odkázaný sám na seba. Zväčša to bolo stredoškolské učivo. Ďalej som bol skúšaný z fyziky, bolo to formou dvoch interview. Prebieha to asi tak, že vojdete do miestnosti, kde sú jeden alebo dvaja profesori a rozprávate sa s nimi asi 30 minút. Kladú vám otázky a vy sa snažíte na nich odpovedať, alebo nájsť čo najadekvátnejšie riešenie na daný problém. Je tam však aj oficiálna časť, kde sa vás pýtajú na prečítanú literatúru, vaše záujmy a podobne.

Boli tieto prijímačky oveľa ťažšie v porovnaní s obsahom stredoškolského učiva?

- Myslím si, že sa to nedá porovnávať, pretože príklady aj samotné prijímačky sú diametrálne odlišné. Netestuje sa učivo, ktoré žiak vie, ale skôr jeho logické myslenie v danom predmete a to, či vie aplikovať svoje vedomosti v praxi. Napríklad: dostal som otázku, ako odhadnúť počet atómov na slnku alebo popísať, ako sa zmení teplota v uzatvorenej miestnosti s chladničkou, keď sa chladnička otvorí.

Aký si mal celkový dojem zo svojej odpovede?

- Najhoršie na tom všetkom bolo, že som sa nevedel porovnať s ostatnými kandidátmi. Mal som z toho skôr zmiešané pocity.

Nemal si trému?

- Určite som trému mal a poriadnu, tak ako každý, predsa len je to osobný pohovor a vy musíte reagovať v momente, takže to bolo dosť namáhavé. A ako som s ňou poradil? Hovoril som si, že v podstate o nič nejde, že nemám, čo stratiť a myslím, že to mi pomohlo.

Rozhodol si sa študovať fyziku, naozaj máš tak rád tento predmet?

- Od malička ma zaujímala astronómia a štúdium fyziky je prvý krok k astrofyzike, resp. k astronómii, takže asi preto.

Povedal si, že na prijímacích skúškach ste boli iba 16. To však nie je na takú svetoznámu univerzitu až tak veľa...

- Tu však treba povedať, že samotná Oxford University sa skladá z viac ako 25 "collegov". Tie poskytujú ubytovanie, stravu, taktiež sa tam učia určité predmety, avšak väčšie prednášky sú spoločné pre celú univerzitu. Takže boli sme tam 16 a z toho prijímali 6. V rámci celej univerzity to bolo okolo 400 uchádzačov.

Vedel by si nám povedať, ako je na ostatných odboroch, ako je právo, medicína či ekonómia?

- Percentuálne sa to pohybuje okolo 20-30% úspešných kandidátov, čo vzhľadom na niektoré slovenské univerzity nie je až také zlé. Avšak treba pripomenúť, že uchádzači musia perfektne ovládať anglický jazyk, hlavne v špecifickom predmete.

Istotne si sa poistil aj prihláškou na nejakú slovenskú školu...

- Samozrejme prihlášku si podávam aj do Žiliny na letectvo a na Technickú univerzitu do Košíc.

Informoval si sa už o finančnej stránke štúdia vo Veľkej Británii?

- Vzhľadom k faktu, že Slovensko sa stáva členom EÚ, je školné vyčíslené na maximálne 1 125 Libier (približne 67 500 Sk) ročne a potom sú to ešte životné náklady, čiže strava a ubytovanie cca 3 000 libier (180 000 Sk). Myslím si, že na to sa pokojne dá zarobiť v priebehu prázdnin, prípadne brigádou popri štúdiu. Ešte čo sa týka tých 1 125 Libier, tak to je maximálna možná čiastka, ktorú môže momentálne platiť študent, avšak pri príjme rodičov pod 20 000 libier (1 200 000 Sk) sa táto čiastka rovná nule.

Autor: Filip JERGA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.