vysokých škôl (VŠ). Externým doktorandom, ktorí sú zamestnancami VŠ, môže platenie rektor odpustiť. Vyplýva to z návrhu zákona o študentských pôžičkách, ktorý včera schválil vládny kabinet. Materiál, ktorý vypracovalo Ministerstvo školstva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR, tiež novelizuje parlamentom schválenú novelu vysokoškolského zákona.
O definitívnej výške školného v rozpätí od päť do 30 percent z priemerných nákladov na študenta ročne rozhodne VŠ. Peniaze budú smerovať do jej rozpočtu. Ak však bude vysokoškolák študovať dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia, môže platiť aj 50 percent z ročných nákladov na štúdium. Výšku školného stanoví VŠ priamo na konkrétny študijný odbor.
Šéf rezortu školstva Martin Fronc predpokladá, že pri priemernej výške školného 800 korún mesačne dostanú slovenské VŠ 1,2 miliardy korún ročne. Minister financií Ivan Mikloš si myslí, že návrh zákona "zlepší prístup ku vzdelaniu, zvýši kapacitu VŠ a podiel tých, ktorí budú môcť študovať". Návrh je podľa jeho slov prvým krokom k naplneniu zámeru vlády, aby do piatich až šiestich rokov mohli študovať všetci záujemcovia, ktorí splnia podmienky na štúdium.
Návrh zákona mení systém poskytovania ročných študentských pôžičiek. O pôžičku vo výške školného bude môcť požiadať každý vysokoškolák s trvalým pobytom na území SR. Jej konečná výška bude závisieť od typu školy, pričom peniaze bude môcť študent použiť výhradne na zaplatenie školného. Pôžička bude úročená takou úrokovou sadzbou, za akú si požičiava štát - v súčasnosti je to približne od 4,7 do 5,7 percenta. Nárok na pôžičku budú mať aj vysokoškoláci s trvalým pobytom na území SR, ktorí študujú na zahraničných univerzitách, študenti externého štúdia a súkromných VŠ. Pôžičku môže študent splácať už počas štúdia. Inak sa bude splácať po jeho ukončení. Od splácania pôžičky budú podľa Fronca oslobodení tí, ktorých príjem nepresiahne hranicu životného minima. Asi štvrtinu z vybraného školného budú môcť VŠ použiť na prospechové, motivačné a sociálne štipendiá.
Zmeny sa dotknú aj sociálneho štipendia, ktoré by malo dostávať viac ako 30 percent z celkového počtu denných študentov, namiesto súčasných sedem percent. Návrh posúva hornú hranicu sociálneho štipendia, ktoré bude až do výšky životného minima (pre tých, ktorí študujú do 30 kilometrov od miesta bydliska), resp. 1,2-násobku životného minima (pre tých, ktorí študujú viac ako 30 kilometrov od miesta bydliska). Pri terajšej výške životného minima 4210 korún by to bolo 5050 korún, čo je približne o 3000 korún viac ako je súčasné najvyššie sociálne štipendium.
Na sociálne štipendiá by sa malo použiť 700 miliónov korún. Pol miliardy korún na sociálne štipendiá získa rezort školstva z dotácie, ktorú v súčasnosti dostávajú vysokoškolské internáty. Študentské domovy tak už nebudú dostávať dotáciu od 300 do 450 korún mesačne na lôžko. Ministerstvo školstva tiež nebude hradiť mzdy zamestnancom študentských domovov. Tento krok si podľa odborárov vyžiada nárast bytného najmenej o tisíc korún.
Systém priznávania sociálnych štipendií bude upravený tak, že nárast príjmov rodiny iba čiastočne ovplyvní výšku vyplácaného sociálneho štipendia. Príčinou bude tzv. príjmový koeficient, ktorý však ešte nie je stanovený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
