o záväznosti hlasovania pre parlament, ani o spojení s prezidentskými voľbami. Znamená to, že neexistuje taká pozemská moc, ktorá by plebiscit mohla zastaviť. Azda už len živelná pohroma...
Koaličná rada totiž rozhodla predbežne nechať ÚS na pokoji. Odpor KDH a najmä SDKÚ zmaril iniciatívu SMK a ANO vypracovať podanie. Existuje síce ešte teoretická možnosť, že vždy kverulantské ANO nájde podporu u časti poslancov HZDS (musí byť 30 podpisov), ktoré nesúhlasí so spojením oboch aktov. To je však už naozaj len teória. SMK proti názoru dvoch koaličných partnerov nepôjde, hoci myšlienku najsilnejšie presadzovala. Verejná moc teda poženie občanov k plebiscitu, ktorého regulárnosť i legalita sú pochybné. A môže sa ľahko stať, že bude dodatočne zrušené.
Pohnútky KDH a SDKÚ sú predovšetkým strategické. Úvaha, že zaangažovanie ÚS spojené s primeranou publicitou by znevýhodnilo ich prezidentských kandidátov, je korektná. Agenda referenda nie je pole, na ktorom by mohli koaliční kandidáti orať a žať. Prelínaniu a možno aj splynutiu oboch tém sa v kampani aj tak nebude dať zabrániť, prejednávanie sporných otázok na ÚS by ešte urobilo z predčasných volieb dominantnú agendu. Pre marketingových riaditeľov kampaní musí byť zničujúca predstava, že Kukan a Mikloško by museli na mítingoch a v televíziách vysvetľovať, prečo sa postavili proti "vôli ľudu". Ani jeden nie je právnik, trápili by sa ako trestanci. A strácali body; napríklad na otázku, že prečo chcete od nás hlasy, keď nám nepriznávate právo rozhodovať v inej otázke, naozaj neexistuje jednoduchá odpoveď. Teda taká, ktorá by obstála na mítingu...
Ďalším dôvodom môžu byť aj právne pochybnosti. V septembri 2000 Ústavný súd neprijal poslanecké podanie proti totožnému referendu iniciovanému petíciou HZDS, keďže sa vraj netýkalo výkladu ústavy, ale obyčajného zákona. Dnes je situácia isteže zložitejšia - námietky, ktoré koaliční právnici ventilujú, sú až tri. Sú ale signály, že by mohli dopadnúť rovnako, respektíve aj tak, že by ÚS podanie prijal a zamietol.
Napríklad: Spojenie referenda a prezidentských volieb je iste zo strany Schustera eticky zavrhnutiahodné a krikľavý konflikt záujmov. Ústavná námietka sa ale opiera o jeden článok, ktorého výklad je vyložene špekulatívny. Ak totiž ústava píše, že sa referendum nemôže konať 90 dní pred voľbami do NR SR (čl. 97/1), ale môže sa konať v deň volieb do NR SR (97/2), tak interpretácia, že sa nemôže konať v deň volieb prezidenta, je vyložená špekulácia. To neznamená, že z rôznych iných ústavných súvislostí nemôže ÚS túto verziu vyhodnotiť ako správnu - aj tak je to ale špekulácia, s ktorou ísť do podania je rizikom. Ani so záväznosťou výsledku referenda to nie je pre koalíciu ružové. Hoci Ján Mazák im mohol dodať guráž vyhlásením, že ak neexistuje donucovací mechanizmus (sankcia), neexistuje záväznosť, nie je to vôbec jasné. Ak má totiž Mazák pravdu, tak spúšťa právnu revolúciu. On totiž vlastne povedal toto: Ak neexistuje spôsob, ktorým sa dá zákon vynútiť, neexistuje ani právo, ktoré sa týmto týmto zákonom zaručuje. To nie je sranda a nie je ani isté, či by sa s výkladom predsedu v tejto veci stotožnilo plénum (senát), ktoré by v kauze rozhodovalo.
Najväčšia šanca skrečovať referendum sa preto skrýva asi v jeho predmete, teda možnej kolízii otázky so základnými právami a slobodami. To však nie je námet na komentár, ale stostranovú ústavnú dizertáciu. Logický fakt je, že ak ústava explicitne upravuje proces odvolávania prezidenta i možnosti skončenia funkčného obdobia parlamentu, medzi ktorými referendum nie je, dá sa asi - bez záruky! - prejudikovať, že ľudové hlasovanie o tejto otázke celkom s kostolným poriadkom nebude.
Politickou realitou takto zostáva, že podanie na ÚS pred referendom by bolo pre koalíciu priveľkým hazardom. To je fakt, nedáva však uspokojivú odpoveď na otázku, prečo potom kritizovali Schustera, ktorý svoju právomoc obrátiť sa na ÚS tiež nevyužil. Isteže, prezident má túto kompetenciu priamo zadefinovanú (na vlastnú žiadosť!) v ústave. Po vyhlásení referenda sa však mohli rozhýbať aj poslanci. Síce s politickým rizikom (Schuster by riskoval len menej hlasov pre seba vo voľbách), ale to je riziko ich povolania, ktoré by mali podstúpiť, keďže verejný záujem stojí vyššie, ako nejaká strata preferencií. Alebo nestojí?
Referendum sa uskutoční a ak bude zázrakom platné (to jest 50% + 1 volič), na ÚS príde až potom. To celkom iste, lebo ciest ako ho spochybniť je pomerne veľa. Zostáva len veriť, že politici a ich právnici objavia tú správnu - predčasné voľby cestou referenda totiž neexistujú nikde vo svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
