vojnových zón od Afganistanu po Libériu. Uviedla to včera organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW). Vo svojej správe HRW poukazuje na desiatky dokázaných prípadov alebo podozrení, že obchodníci so zbraňami využili medzery v legislatíve na obídenie zbrojného embarga EÚ a OSN. Dodávky zbraní, granátov, delostreleckých zariadení a použitých stíhačiek prešli cez letisko v Bratislave, smerujúc z nemenovaných krajín do Severnej Kórey, Mjanmarska, Angoly, Sudánu a ďalších štátov, konštatuje organizácia.
"Bratislavské letisko je miestom, ktorým prechádzajú podozrivé zásielky zbraní," povedala pre tlačovú agentúru DPA Lisa Misolová z HRW. Ako sa ďalej uvádza v správe, v roku 2002 možno práve cez Slovensko prešli bomby smerujúce do Sýrie, ktoré boli neskôr ilegálne prevezené do Iraku a použité v minuloročnej vojne.
Predstavitelia slovenskej vlády podľa HRW pripustili, že pred rokom 2002 medzery v zákonoch umožňovali nepovolený prevoz zbraní z jednej krajiny do druhej cez bratislavské letisko a obchádzanie medzinárodných embárg. Podľa Misolovej vláda uskutočnila v tomto smere niektoré "pozitívne kroky". Ako však zároveň dodala, prijaté opatrenia sú nedostatočné. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že pokuty osobám nerešpektujúcim zákazy "sú stále nízke".
Letisko bolo údajne tranzitným bodom v plánoch na ilegálnu dodávku vojenského radarového systému do Severnej Kórey v roku 1998, predaji 400 ton zbraní povstalcom v Sierre Leone v roku 1999 a predaji použitých stíhačiek do Angoly v roku 2001, uvádza sa v správe HRW. Slovenským úradom sa však podarilo v roku 2001 prekaziť jeden z ilegálnych obchodov, keď boli na bratislavskom letisku zhabané stovky iránskych mínometných granátov, konštatuje organizácia.
HRW vo svojej správe vyzýva slovenskú vládu, aby sprísnila zákony v oblasti exportu zbraní predtým, ako krajina v máji vstúpi do EÚ, a varuje, že bez prijatia náležitých krokov sa úloha letiska v medzinárodnom obchode so zbraňami môže rozšíriť po vstupe do NATO. Slovensko je jednou zo siedmich krajín, ktoré majú tento rok vstúpiť do aliancie. Rozšírenie NATO núti krajinu predať nepotrebné vojenské zariadenia v rámci úsilia dosiahnuť západné štandardy v oblasti obrany, píše DPA. Podľa Misolovej môžu byť stovky slovenských tankov a obrnených vozidiel predané do vojnami zmietaných afrických krajín ako Angola v rámci "výpredaja inšpirovaného vstupom do NATO".
Hoci obchody so zbrojárskou technikou v samotnom Slovensku značne poklesli od konca studenej vojny, Misolová citovala z tlače slová jedného z predstaviteľov ministerstva obrany, ktorý uviedol, že situácia v zbrojárskom priemysle sa zlepšuje a v rokoch 1998 až 2002 sa vyviezli tovary v hodnote 275 miliónov dolárov (8,8 miliardy Sk). Misolová konštatovala, že obchodovanie so zbraňami je problémom aj v Bulharsku, Rumunsku a v celej strednej Európe. HRW sa podľa nej sústredila na Slovensko, pretože tamojšia vláda "má politickú vôľu", potrebuje však väčší tlak, aby realizovala potrebné zmeny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
