notárom a zástupcom mešťanostu, ktorý sa zaslúžil o zavedenie matrík sobášených a o úpravu dlažby a chodníkov, zavedenie kanalizácie a pouličnej dopravy v Košiciach. Edmund Éder sa stal mešťanostom v roku 1906 a znovu v roku 1908 až do konca života v r. 1912. Zaslúžil sa ako mešťanosta o urbanistickú úpravu - parky, úpravu ulíc západného predmestia, o rozšírenie vodovodnej a kanalizačnej siete, zriadenie súdnej tabule, o prípravu výstavby nemocnice, električkovej trate. Do mestskej administratívy zaviedol presnosť a poriadok, aj vydaním nového štatútu. Za to nazvalo mesto jeho menom park medzi divadlom a Dómom sv. Alžbety a dalo namaľovať jeho portrét do zasadačky a kráľ mu udelil železný kríž III. stupňa. Usiloval o rozšírenie počtu ľudových škôl v meste a podporoval myšlienku ich poštátnenia. Jeho manželka bola Ilona Benczúrová, sestra maliara Júliusa Benczúra, u ktorého sa učil maľovať jeho syn, akad. maliar Július Éder (pre Košice namaľoval fresky v Jakabovom paláci a hoteli Schalkház, pre radnicu obraz Františka Rákoziho II. na koni.

Zo Slovníka košických osobností od PhDr. Márie Mihókovej

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.