sa pokúsila zlepšiť svoj vlaňajší výsledok a dokázať, že ten z Monte Carla nebol náhodný. "Aj po dobrom výsledku v Monte Carle ostávame nohami na zemi," tvrdil pred odchodom generálny manažér tímu, Peter Kočí. "Vo Švédsku štartuje veľa severských jazdcov, ktorí majú odjazdené v ich podmienkach množstvo ostrých kilometrov. Tí najlepší dosahujú aj s enkovými autami časy na úrovni vozidiel WRC. Našim cieľom preto bude, čo najlepšie uspieť medzi súkromnými vozidlami WRC s dôrazom neurobiť zbytočné chyby a opäť absolvovať celú súťaž." K dosiahnutiu stanovených cieľov však bolo potrebné pripraviť aj techniku, ktorá dostala zabrať na Jänner Rallye i v Monte Carle. V Anglicku hyundai dostal nový motor i prevody a absolvoval kompletný cyklus kontrol a výmen dielov. Do uzimenej Škandinávie sa potom tím Styllexu Motorsport vypravil týždeň pred štartom závodu. V utorok a stredu posádka absolvovala obhliadku trate a kvôli zmenám počasia si lámala hlavu nad ideálnym nastavením (pomáhal aj Kenneth Ericsson) a správnou voľbou pneumatík. "Vzhľadom k vývoju počasia môžeme mať problémy s voľbou pneumatík," vysvetľoval Béreš jr. "Pokiaľ sa na trati bude vyskytovať väčšie množstvo úsekov bez snehu a ľadu, dôjde k nadmernému opotrebeniu pneumatík a strate hrotov." A predpovede počasia sa ozaj rôznili. Štvrtkové teploty sa pohybovali nad bodom mrazu a jazdilo sa na rozmrznutej šotoline, no očakávali sa opäť mrazy a sneh. "Sme pripravení na všetky alternatívy," tvrdil vedúci realizačného tímu, Marek Šilhánek. Dobrou správou však bolo, že posádke bola dodatočne schválená priorita 2 pre podujatia majstrovstiev sveta, čo znamenalo, že do súťaže mohla štartovať hneď za tými najlepšími (teda okolo dvadsiateho mieste). Na prvom meranom úseku (Lidsbron) jazdili chlapci opatrne a po malých problémoch so sto sekundovou stratou na Grönholma skončili na 44. mieste. Na druhej vložke (Torntorp) bola síce strata menšia, no 48. miesto v ereske znamenalo posun v priebežnom poradí iba o jedno miesto dopredu. Potom nasledoval dvakrát obávaný úsek Granberget. "Bolo to ozaj náročné a veľmi rýchle. Na štarte som radil od jednotky rovno na šestku a na nej som potom šiel asi 10 15 kilometrov naplno. Na trati už boli vyjazdené koľaje a v čase, keď sme boli na ereske začalo pršať, takže sneh bol veľmi mäkký a ťažký," približoval situáciu Béreš. Napriek podmienkam sa však posádke podarilo zajazdiť najprv 36 čas a pri opakovaní dokonca 32 najlepší čas, čo ju posunulo na priebežné 36. miesto. Deň mal ukončiť krátky šprint. "Pred superšpeciálom sme urobili malú taktickú chybu," priznal jazdec. "Všetci prezúvali zadné gumy dopredu, pretože nás čakal 80 kilometrový prejazd. My sme neprezuli, lebo pneumatiky vyzerali dobre, no kým sme došli na štart superšpeciálu, tak sa hroty opotrebovali a polovica z nich odpadla.. To však už nebol čas na prezúvanie." Aj tak však Jožko v Hagforskom parku obhájil 32 miesto a nocoval na priebežnom 36 poradí (čo bolo o 10 miest lepšie ako vlani). "Ideme stále svoje tempo a podobné umiestnenie sme očakávali," priznal P. Starý. "Dnešné podmienky boli pre nás nové a museli sme si zvykať. Je menej snehu, chýbajú bariéry, ktoré nám vlani pomáhali." Podľa očakávania v noci snežilo a teploty klesli viac pod nulu, čo mohlo azda slovensko-českej posádke vyhovovať viac. Všetky ambície a snahy o zlepšenie postavenia sa však tentoraz skončili až nečakane priskoro. Už na úvodnej sobotňajšej rýchlostnej skúške sa totiž chlapci so súťažou rozlúčili. "V pravotočivej zákrute (na 12 km) nás to vynieslo do bariéry, na ktorej sme ostali stáť na podlahe vozidla a kolesá nemali kontakt s podkladom.", opisoval okolnosti sklamaný Béreš jr. "Snažili sme sa dostať späť na trať, no nebolo to v našich silách. Mrzí nás to, lebo sme chceli zlepšiť minuloročný výsledok (33. miesto).". "Stalo sa to v úseku, kde bolo veľmi málo snehu a podkladom bol asfalt, na ktorom zimná pneumatika s klincami nedrží. Smolu sme mali aj v tom
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.