že štát za krach B.M.G., Horizontu či AGW nesie vinu a mal by platiť.

"Ministerstvo financí, ministerstvo vnútra, národná banka aj generálna prokutaúra vedeli, že výnosy sa vyplácajú z nových vkladov a že systém je neudržateľný, no nezakročili," hovorí právnik Pavol Hagyari, ktorý bude klientov zastupovať.

Žalobu na spomínané inštitúcie podá na základe zákona z roku 1969, podľa ktorého je štát zodpovedný za nesprávne úradné rozhodnutie. Právnik Ernest Valko pochybuje, že by takáto žaloba mohla uspieť. "Domnievam sa, že žalobou chcú povedať, že nebola dosť dobrá legislatíva. Pochybujem však, že to má nádej na úspech," povedal Valko.

Hagyari je presvedčený o opaku. Na vysvetlenie zodpovednosti štátu príklad: "Ak vás niekto prepadne v tmavej uličke, nebudete žalovať políciu, že vás neochránila. Lenže toto bol zločin v priamom prenose. Štát sa prizeral, ako jednoduchých občanov pripravujú o peniaze podvodníci."

Žalobu dostane príslušný bratislavský súd približne do dvoch mesiacov. Keďže nie je možné žalovať štát, žaloba bude znieť pravdepodobne na ministerstvo vnútra, financií, Národnú banku alebo Generálnu prokuratúru. "Je možné, že budú žalované všetky tieto subjekty a nech súd nájde zodpovednosť," dodal Hagyari.

Podľa Hagyariho sa žaloba nebude opierať o zlé zákony, ktoré umožnili podnikanie nebankovým subjektom, ale o nečinnosť uvedených štátnych inštitúcií. "Na nebankové subjekty upozorňovala napríklad Národná banka Slovenska alebo ministerka financií Schmögnerová. Všetci vedeli, ako dopadli podobné spoločnosti - Alegro alebo SUN a napriek tomu ďalších nechali, aby v tom pokračovali vo veľkom," hovorí Hagyari. Podľa neho mali štátne orgány konať - analyzovať daňové priznania, zatýkať predstaviteľov firiem, zatvárať pobočky a blokovať ich bankové účty. "Každému predsa bolo jasné, že výnosy sa vyplácali z vkladov a nie zo zisku," dodal Hagaryi.

Ministerstvo financií svoju zodpovednosť za straty ľudí odmieta. "Nelicencované subjekty, ktoré prijímali peniaze od verejnosti a investovali ich do rôznych oblastí klasického podnikania, nepôsobili v oblasti finančného trhu," povedal hovorca ministra Peter Papanek. Pripomenul, že ministri financií a ministerstvo upozorňovali na riziká. "Je otázne, či je možné zakázať to, aby klasické obchodné spoločnosti na báze dobrovoľnosti občana získavali vklady od spoločníkov a tieto peniaze investovali do rôznych oblastí nefinančného podnikania. Dôslednou kontrolou však možno dosiahnuť to, že nebudú poskytované pôžičky a úvery a že si splnia zmluvou garantované podmienky. Na to je však nutné aktualizovať aplikačnú prax," dodal Papanek.

O tom, že štát mal páky na zastavenie nebankových subjektov, hovoril podľa TASR minulý týždeň aj Pavol Rusko. Podľa neho mohlo ministerstvo hospodárstva napadnúť ich reklamu ako nezákonnú. V čase úspešného ťaženia nebankových subjektov bol Rusko šéf televízie, ktorá reklamu nebankových subjektov vysielala.