pôžičkách, od septembra bude štúdium spoplatnené vo výške päť až tridsať percent jeho skutočných nákladov. Sociálne slabí získajú zákonný nárok na úver, ktorý majú splácať zo svojich budúcich príjmov, pričom dôležité je, že s úrokovou sadzbou výhodnejšou než pri komerčných pôžičkách - v zásade bude v rovnakej výške, za akú si požičiava v bankách štát. Hoci sa dá čiastočne súhlasiť s odborníkmi, ktorí hovoria, že skasírovanie študentov nie je najdôležitejšiu súčasťou vysokoškolskej reformy, ide o krok prelomový, spravodlivý a dlhodobo nevyhnutný. Zároveň treba povedať, že zďaleka nie ideálny - keby sa politici nebáli tieňov, reforma mohla byť radikálnejšia a lepšia.
Isteže, väčšine študentov a napodiv aj učiteľskej časti akademickej obce sa opatrenie nepáči. Ako všetky iné záujmové skupiny sa boja zmien a hoci si uvedomujú neudržateľný stav, keď príde na lámanie chleba, preferujú jeho zachovanie či kozmetické úpravy (napr. rektori presadzujú iba spoplatnenie externistov). Krik je hlasný a bude ešte hlasnejší, školstvo však nie je súkromná vec zainteresovaných zamestnancov a klientov, ale navýsosť celospoločenská kauza.
Dôvody pre spoplatnenie sú systémové i morálne. Nedostatok verejných zdrojov je kľúčovou príčinou zaostávania slovenských univerzít nielen za nedostižnou Amerikou, ale aj západnou Európou. Navyše sa financuje kvantita a nie kvalita - 25 vysokých škôl, z ktorých značná časť vznikla politickým rozhodnutím v posledných rokoch, je záťaž, akú by neuniesli ani bohatšie štáty. Školné, ktoré bude príjmom univerzít, by teda malo vytvoriť aj konkurenčné prostredie a "pole" trochu preriediť. Je milé počúvať argument rektorov, ktorí sa pred rokom verejne postavili proti spoplatneniu, že náklady na štúdium im odoženú klientelu a budú musieť zavrieť. Iste, prídu o fleky, ale Slovensko o nič nepríde - ak k tomu dôjde, tak preto, lebo študenti pôjdu za kvalitnejším vzdelaním. A to je v poriadku.
Netreba pripomínať, že tzv. bezplatné štúdium v Česku nie aj tak lacnejšie - vznikajú iné náklady, drahšie internáty, cestovné. A, samozrejme, spoplatnenie je aj tam len otázkou času - napr. do najbližších volieb. Štátne dotácie, ani pri zvyšovaní podielu HDP na školstvo, jednoducho už nikde nestačia na pokrytie rastúcich výdavkov. To je realita, ktorú rešpektujú aj rozhľadení ľavičiari. Napríklad Tony Blair nedávno presadil drastické zvýšenie školného v Británii - z 1100 až na 3000 libier. Riskoval pritom politický život, keďže proti sa postavila aj významná časť jeho vlastných poslancov.
Nadpočet škôl sa pritom na Slovensku snúbi s omnoho nižším počtom študentov, než je tomu vo vyspelých krajinách. Prečo ich je málo? Lebo nie sú peniaze. A to je najvýstražnejší alarm - ak v dohľadnom čase Slovensko nezdvojnásobí počet absolventov VŠ, v globálnej konkurencii nemá šancu. Toto pasažieri systému a rôzni "odborníci" uznávajú, ale majú "riešenie": ak si štát vytýčil vzdelanie ako prioritu, nech podľa toho rozdáva aj peniaze. Rozdelenie rozpočtových zdrojov je predsa otázka priorít a "politickej vôle". Isteže, hoci verejné financie stoja ako stoja, je možné si predstaviť, že budúci premiér Fico povie - na školstvo dvojnásobok a odtiaľ (odkiaľkoľvek) zoberieme. To sa dá naozaj len teoreticky (keďže začnú vrieskať skupiny, ktorým sa vezme). Ale: Bolo by to nespravodlivé a nesprávne. Vzdelanie je súkromná investícia, vysokoškolský diplom už dnes garantuje (v priemere, samozrejme) dvojnásobný príjem. A priepasť bude len narastať - dokonca dramaticky. Je preto aj eticky neprípustné, aby aktívni ľudia s priemernými a podpriemernými príjmami platili z daní konkurenčnú výhodu iným, ktorí budú zarábať neporovnateľne lepšie. Spravodlivosť je úplne zásadný a prvý dôvod, prečo zaviesť školné. Námietka, že vzdelanie je celospoločenský statok a benefity z neho napokon získavame všetci, je v poriadku a školnému neprotirečí. Nezavádza sa predsa stopercentné spoplatnenie - len čiastočné.
Vrcholom demagógie sú reči o diskriminácii sociálne slabých. Školné súčasnú životnú úroveň neovplyvní - spláca sa z budúcich príjmov, ktoré budú u väčšiny majiteľov diplomov (vysoko) nadštandardné. A učitelia a podobní si môžu rozložiť splátky v čase, navyše zákon počíta aj s nesystémovými výnimkami pre zamestnancov verejného sektoru (treba zrušiť!). Naopak - diskriminácia sa deje dnes. Davy hrnúce sa na vysoké školy reguluje náhoda - čiže prijímacia skúška: Momentálna dispozícia, známky, testy, protekcie, úplatky. Spoplatnenie je prvým krokom k otvoreniu brán pre všetkých záujemcov o štúdium. Je škoda, že iba krátkym, keďže návrh mohol a mal ísť ďalej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
