kráľovnej obyčajne stojí za to. Práve polovica februára býva často termínom, kedy aj do strednej Európy vtrháva priam rekordný arktický chlad. Po príklad stačí nazrieť k susedom na západ - na Valentína v roku 1929 namerali v juhočeskej metropole Českých Budějoviciach najnižšiu teplotu v predošlom storočí: mínus 42,2 stupňa Celzia. Nie div, že pri takýchto temperatúrach ľudia radšej zaliezajú pod perinu a tam je už šanca na horúce objatia a protizimové valentínske aktivity.
Kto chce, nájde valentínsku šteklivosť aj v dávnych pranostikách. Hovorí sa, že kto na Valentína nemiluje, je prekliaty. Jedna z najpopulárnejších deduškovských právd prisudzuje Valentínovi rovno zodpovednosť za jedno otcovstvo, keď ubezpečuje: Svätý Valentínek je jari tatínek. Ďalšie sa zameriavajú na vtákov: Valentín vraj patrí k tým, čo rozdávajú vtáčikom pesničky. S vtákmi súvisí aj prípoviedka: Ak sa na Valentína vták z kaluže napije, na Jozefa (19.3.) sa z nej napije aj vôl. Táto pranostika má však aj pesimistickejší dovetok - ak operenec na Valentína pije z mláky, v marci od zimy zahynie.
Aj keď je tuhá valentínska zima mnohým nepríjemnou, podľa ľudových pranostikov býva zárukou, že jar na seba nenechá dlho čakať. Hovorí sa totiž: Ak sa Valent poští, zima ešte treští. Ak ale valentínsky odmäk nepríde, potom platí milšia prognóza: Ak Valentín nepoleje, na jar už máš viac nádeje. A dedovia prízvukujú, že ak vydržíme valentínske mrazy, hoci pália aj päty, po jeho meninách už nebudú príliš treskúce. Pretože: Na svätého Valentína, zima siliť sa začína.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
