vykonanej práce. Mal prečo - ráno ohlásil odmietnutie Slobodného fóra podporiť vládny zákon o študentských pôžičkách a podvečer zamietol ponuku SDKÚ nepodporovať také návrhy v NR SR, ktoré by zvyšovali deficit štátneho rozpočtu. Skutočne úctyhodný výkon. Ako jahoda na kapuste už popri tom vyzerá iniciatíva SF obrátiť sa na Ústavný súd s otázkami na ústavnosť a záväznosť referenda.

Nebol by až taký problém, keby Šimko rovno povedal, že má koalície plné hrdlo, nechce mať nič s premiérom, ide do opozície a hotovo. Silovú a podrazácku politiku Mikuláša Dzurindu nikto nie je povinný znášať. Ešte ani vtedy nie, ak pod programom SDKÚ a vlády je čitateľný autogram aj Ivana Šimka. Po odchode z SDKÚ i koalície ho nikto neprosil, aby vládne vyhlásenie naďalej rešpektoval. Sám sa zaviazal. Program predsa môže podporovať aj bez záväzku a pretvárky, že mu ide o akúsi sociálnejšiu politiku. Jednoducho by dačo odhlasoval, dačo neodhlasoval a všetci by sme vedeli, na čom sme - publikum, koalícia aj opozícia. Znovuzískanie parlamentnej väčšiny je naozaj starosťou koalície a Dzurindu.

Vynálezca Slobodného fóra však hrá perfídnu hru - vládneho programu sa nezriekol, prijíma pozvania na rozhovory s koalíciou a - zároveň bije bandu s Ficom. Slobodné fórum ostentatívne popiera svoje deklarácie o podpore vládneho programu i všetky koaličné návrhy a potom obviňuje Dzurindu z neústretovosti. A ešte mu hádže o hlavu, že hľadá podporu u tzv. nezávislých poslancov. Čo má robiť? Šimko prevádza mimoriadne, ale mimoriadne nevkusnú politiku. Nemusí ísť do koalície ani do spolupráce - ale nech nevodí za nos KDH, SMK a verejnosť.

Absolútne nechcú debatovať, sú vyložene nekonštruktívni - pritom dostali ústretové gestá: Odklad zákona o utajovaných skutočnostiach (voľba riaditeľa NBÚ v NR SR) i súhlas so zriadením akéhosi parlamentného výboru, čo si dali ako podmienky. A celý cirkus točia len preto, lebo sa neodvážia rovno hlasovať za odvolanie celej vlády i Dzurindu, keďže by si tým vypísali testament. Prípadné predčasné voľby by totiž boli politickým pohrebom SF. Preferencie sú neúprosné - dve až tri percentá podpory. Aj preto sa opierajú - o Smer. A podľa toho aj vyzerajú.

Politické rozhodnutia SF nenechávajú pochýb o tom, kto je ich skutočným partnerom. Odmietnutie školného na univerzitách je v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády, kde explicitne stojí, že "zlepšenie v oblasti financovania zabezpečí vláda aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania (...) vrátane zavedenia príspevkov príspevkov študentov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej i externej forme". Zákonom o študentských pôžičkách teda vláda len napĺňa svoj program. Rétorika, ktorou Šimko zákon odmietol, je čisto "smerácka" - dopady na študentov a ich rodiny, neexistencia analýzy, nedostupnosť škôl. Nejde o to, že by to bol názor nelegitímny; je síce hlúpy, ale takto spieva celá ľavica. A práve to je problém. Politik, ktorý sa hlási ku konzervatívno-liberálnym hodnotám, nemôže s takouto argumentáciou operovať. Respektíve áno - ak ho vedú iné, ako programové pohnútky.

Šimko robí trucpolitiku. O tom je aj odmietnutie záväzku nepodporiť návrhy navyšujúce deficit rozpočtu. Tvrdé rozpočtové obmedzenie je pritom tiež jeden zo základných princípov vládneho programu. Slobodné fórum ale nevníma, nepočuje: Ohlasuje jednorazovú dávku 2400 Sk pre dôchodcov. Mikloš už spočítal následky - mínus tri miliardy. Nedá sa to oceniť inak, len ako najprízemnejší populizmus.

Kontra Branislava Opaterného, že ani tri miliardy na Hyundai nie sú plánované v rozpočte, je nemiestna. Tzv. investičné stimuly sú tiež diskutabilný výdavok, ale s vysokou pravdepodobnosťou sa vrátia aj s úrokmi (čím nie je povedané, že by nebolo lepšie o túto sumu znížiť radšej dane). Vyplácanie akýchkoľvek sociálnych vrstiev je však prejedenie peňazí bez efektu. Zákernosť je v tom, že novela zákona zaviedla práve od tohto roka taký komfortný mechanizmus zvyšovania dôchodkov, že je veľmi otázne, ako to bude Sociálna poisťovňa dlhodobo stíhať. Je ľahké sľubovať penzistom na extra dávky na ruku; ťažšie je vysvetliť, že aj pre nich bude oveľa výhodnejšie, ak sa dá ekonomika čím skôr do poriadku.

"Logika hodnotového vyprázdňovania" je logikou politiky Ivana Šimka. Je smiešne, že rozpráva o hodnotách ten, kto ich zapredáva za vidinu krvnej pomsty Dzurindovi a budúcej spolupráce Smeru.