Slobodanovi Miloševičovi (na snímke), čím sa zavŕši prvá veľká etapa najdôležitejšieho európskeho procesu venovaného vojnovým zločinom od konca druhej svetovej vojny.
Miloševič - prvá osoba, ktorá sa pred medzinárodnou justíciou zodpovedá za činy z čias pôsobenia na poste hlavy štátu - v Haagu od 12. februára 2002 čelí 66 bodom obvinení obsiahnutých v troch žalobách.
Podľa žaloby sa bývalý srbský a juhoslovanský prezident dopustil zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov počas konfliktov v Kosove (1998 - 99), Bosne (1992 - 95) a Chorvátsku (1991 - 95). Za vojnu v Bosne - s takmer 250 000 mŕtvymi najkrvavejší balkánsky konflikt z minulej dekády - je Miloševič obžalovaný aj za genocídu, osobitne v súvislosti so srebrenickou masakrou.
Ukončenia predkladania argumentov žaloby predstavuje dôležitý medzník v proces, ktorý môže trvať až do roku 2006. Miloševič, ktorý vznesené obvinenia odmieta, má podľa stanoveného harmonogramu k obhajobe pristúpiť po trojmesačnej prestávke vyhradenej na prípravu - obžalovaný sa háji sám -, to znamená 19. mája. Na takmer 300 pojednávacích dňoch pred ICTY predstúpilo takmer 300 svedkov žaloby proti Miloševičovi - obete, politickí predstavitelia, bývalí spojenci exprezidenta, ktorí mali podporiť tvrdenia žaloby, že Miloševič "zohral kľúčovú rolu pri konfliktoch v Bosne, Chorvátsku a Kosove".
Množstvo svedkov potvrdilo, že Miloševič minimálne do roku 1993 kontroloval srbských lídrov v Chorvátsku, ale aj v Bosne - Radovana Karadžiča a generála Ratka Mladiča. "Bol na čele vlády, ktorá mohla zabrániť bosnianskym Srbom bombardovať Sarajevo, ktorá mohla zastaviť etnické čistky" roku 1993, vyhlásil bývalý európsky sprostredkovateľ pre Balkán lord Owen.
"Som spokojná. Podarilo sa dokázať zodpovednosť Miloševiča," povedala pre tlačovú agentúru AFP hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte. Aj keď obvinenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti sa môžu zdať dokázané, podľa expertov je situácia iná v otázke obvinenia z genocídy. "Ich akty sú slabé a pritiahnuté za vlasy," tvrdí Heikelina Verrijn Stuartová, holandská sudkyňa, ktorá proces sleduje. "Od začiatku som vedela, že bude ťažké dokázať Miloševičovi genocídu," uznáva del Ponte. Na uznanie viny bude Miloševičovi treba dokázať konkrétny úmysel "zničiť - celkom, alebo čiastočne - národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú", v prípade žaloby bosnianskych Moslimov a Chorvátov. Na verejnom pojednávaní však zatiaľ nepredložili žiaden dokument, ktorý by tento zámer Miloševičovi pripisoval, a ani žiaden svedok naň nepoukázal. "Mohla by som nechať stiahnuť obvinenie z genocídy, nechcem však túto zodpovednosť, ktorá prináleží sudcom. Ja som mala dostatok prvkov pre to, aby bola medzi obvineniami," dodala žalobkyňa.
Oslobodenie Miloševiča spod obvinení z genocídy však nebude vôbec znamenať neúspech procesu, pripomína Avril McDonaldová, špecialistka na medzinárodné právo haagskeho inštitútu TMC Asser, podľa ktorej už dokázané zločiny majú značný rozsah. Miloševičovi (62) hrozí doživotné väzenie v prípade, že porota uzná jeho vinu v ktoromkoľvek z bodov vznesenej žaloby. Jednou z charakteristík procesu je jeho nedostatočná čitateľnosť pre široké publikum. Zložitosť prípadu, procedúra ICTY - podľa ktorej musí prokuratúra každý detail dokázať na pojednávaní, ako aj množstvo prerušení kvôli zdravotným problémom Miloševiča, neprispeli k jeho veľkej sledovanosti. Miloševiča do Haagu previezli v júni 2001 na základe rozhodnutia srbských reformistov, ktorí v októbri 2000 zvrhli jeho režim. Miloševič zostáva formálne na čele Socialistickej strany Srbska (SPS), ktorá kvôli sporom v tábore demokratických strán po nerozhodných predčasných voľbách srbského parlamentu z 28. decembra, môže svojou podporou menšinového kabinetu opäť získať dôležité postavenie na politickej scéne Srbska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
