Prvý vážny pokus Mikuláša Dzurindu získať späť vládnu väčšinu sa celkom nevydaril, plakať ale nemá prečo. Skôr naopak.
SMK a KDH nesúhlasili s nápadom nadviazať s päticou opo-nezávislých poslancov (Nemcsics, Abelovský, Kiňo, Polka, Arvay) akúsi opozičnú zmluvu. V pondelok to dali premiérovi dosť razantne najavo, až trochu zarazilo. KDH i SMK predsa najväčšmi dotierali, nech sa o väčšinu Dzurinda postará, ak ju už stratil. A teraz toto. Majú ale pravdu. Pätorka, ktorú si minulý týždeň Dzurinda pozval do exkluzívneho separé v hoteli Holiday Inn, je nesúrodou masou zloženou z troch zdrojov - HZDS (teraz Ľudová únia), ANO, KSS. Takrečeno fyzicky nie sú vhodní na zmluvu, keďže netvoria jeden subjekt. Je absurdná predstava, že by sa dohoda uzavrela s nejakou neidentifikovateľnou masou, ako aj to, že by sa za účelom podpory vlády zlúčili do jedného celku. Ako by sa nazvali? Dzurindova rýchla rota? Mikiho Melody Boys? Alebo - Arvayovo kvinteto? Nápad by bol realizovateľný iba individuálne - opozičná (či aká) zmluva s Arvayom zvlášť, s Nemcsicsom zvlášť a podobne. To by bol vrchol slovenského folklóru. Dzurinda prepálil, čo však neznamená, že z podpory tejto vydarenej partie už nič nebude. Spojenectvo sa ale nedá formalizovať. Veci pritom zašli dosť ďaleko, sedenie v pondelok večer premiér plánoval už ako zásnuby - pozvaní boli koaliční lídri i pätorka. KDH a SMK dali teraz premiérovi na vedomie, že žiadne hlasy neodmietnu, ale nech s partiou debatuje sólovo.
Dzurindova pytačka však neúspešná vôbec nebola. "Five koala boys" vyžarujú vážne odhodlanie vládu držať v zlých i ešte horších časoch. Verejné prejavy Polku, Nemciscsa i Arvaya sú jasnou správou. A nenápadný Ivan Kiňo má taký pravicový koreň, že Kaník s Miklošom sú od neho beznádejne vľavo. S verbovkou je iba jeden - ale vážny - problém. Nikto na Slovensku neuverí, že výpomoc je zadarmo. Arvayove reči, že on nič nepotrebuje a nechce, sú dôveryhodné asi ako januárové Schusterove vyhlásenia, že nevie, či bude kandidovať. Vzor, podľa ktorého riešia úbytok hlasov Dzurinda s Ruskom, je už na svete: Robert Nemcsics by už bol dávno veľvyslancom v Prahe, keby jeho menovanie nezastavil práve Schuster. A voľný mandát by obsadilo ANO - pardón, Pavol Rusko.
Nemusí byť hneď pravdou "cash", čo naznačuje Fico. Politická korupcia je o funkčných a kariérnych ponukách. Takéto obchody by sa nemali na Slovensku utáboriť - hoci podpora menšinovej vlády je v danej situácii iste úzkoprofilový tovar. To je zásadný dôvod, prečo Bugár a Hrušovský dávajú ruky preč - až niekto z päťky inkasuje nejakú ponuku, nechcú s tým mať nič spoločné. Preto hovoria - je to vec Dzurindu. Ale najmä vec verejná: Kšeftovanie s hlasmi je absolútne neprijateľné, nech by bol v hre ten najlepší zákon na svete. Nič nemôžeme dokázať, podozrenie je však veľké. Dobrý príklad je aj Anton Danko, ktorý emigroval z koalície i ANO ako vôbec prvý. Zostal ale lojálny - na halu v Poprade Dzurinda sľúbil prihodiť z vládnej rezervy. Podobné chute má aj Ladislav Polka - včera hovoril do televízie čosi o kanalizácii v Bratislave. Ešteže "cash" ho nezaujíma...
Dzurinda sa pustil do veľmi netransparentného a pochybného podujatia, čo ale azda už nikoho neprekvapuje. Optikou voličov je predstavenie navyše aj vrcholne nevkusné; musíme si klásť otázku, o čom je vlastne celá politika, keď za vládne reformy je zrazu pripravený hlasovať aj komunista. Na strane druhej, obrázok to až taký nezvyklý nie je; v Poľsku funguje menšinová vláda už rok a pol z milosti nezaradených poslancov bez programu i mena. Vznášajú sa medzi koalíciou a opozíciou, v kľúčových momentoch ale vždy zaberú. A tlač je plná dohadov, že ktorý zákon bol za koľko. Ale už si zvykli a dych politickej korupcie nevnímajú ani ako problém...
Oslavovať Dzurinda nemôže, ale ani žialiť nemá dôvod. Regulárna koalícia počíta momentálne 68 hlasov, s hotelovými akvizíciami z Holiday Inn to je 73. Plháková, Danko a de facto aj utečenec z Ľudovej únie Elsner sú tiež k dispozícii - a to je už 76. Vládnuť sa ďalej dá - otázka je, ako. O stabilite reč byť nemôže, Arvay či Polka môžu byť pozajtra opäť na protiľahlej strane - ak biznis nepôjde. A bolo by veľmi dobre, keby nešiel. Iná vec je, že po piruetách, ktoré vytočilo Slobodné fórum, nič priehľadnejšieho a menej podozrivého sa vymyslieť nedalo. Šimko ide do "strategického partnerstva" (Fico) so Smerom, čo nie je veľká garancia, hoci to posledné, čo by SF vyhovovalo, je zvalenie vlády. Slovensko hľadí v ústrety novej ére s menšinovou vládou. Problém je, že veľa pekného si z tejto skúsenosti asi neodnesie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
