Ústava vznikla na príkaz bohov
Bez starovekého, antického zákonodarstva by nebolo súčasné a zrejme ani ústava. Tú zaviedol Spartský štát okolo roku 700 pred Kristom. V bájach je pripisovaný jej vznik zákonodarcovi Lykurgovi, ktorý údajne na základe veštby v Delfách dostal príkaz od bohov usporiadať politické a sociálne pomery. Veštba údajne znela: "Založ svätyňu, vytvor kmene a obce, ustanov radu starších z tridsiatich mužov s kniežaťom, zvolaj čas od času ľudové zhromaždenie, rozhodovanie a kontrola pripadá ľudu."
Ľudové zhromaždenie je súčasne aj zhromaždením všetkých bojaschopných dospelých a plnoprávnych mužov. Toto zhromaždenie volí spomedzi seba radu starších a tiež úradníkov, ktorí jeden rok potom určujú politiku Sparty. Sparťania ako plnoprávna horná vrstva ovládajú väčšinu bezprávnych. Základom vlády je spartský život s prísnou výchovou a disciplínou.
Inou formou štátu v Grécku bola polis (mestský štát), v ktorej malá skupina mestskej aristokracie ovládala moc. Grécka polis bola pod ochranou mestského božstva a pravidiel alebo noriem, ktoré údajne určil sám miestny boh. Polis sa vyvinula zo starých foriem kráľovskej moci, známych z Predného východu.
V Aténach si sociálne napätie vyžiadalo reformu ústavy (r. 594 - 593 p. n. l.). Solón, ktorý bol vysokým úradníkom a zmierčim sprostredkovateľom medzi stavmi, sa pokúsil vyrovnať rozdiely v sociálnom postavení aristokratických vrstiev a roľníkov. Podporoval aj obchod. Vo svojich reformách rozhodol: odstrániť nevoľníctvo, priznať osobnú slobodu a zrušiť dlhy roľníkov, rozdeliť regionálne občanov do štyroch "fýlov" podľa výnosov z pozemkového majetku, zavedenie rady so 400 členmi, občianskeho snemu so zákonodarnými funkciami a právom rozhodovať o mieri.
V Ríme okolo r. 509 pr. Kr. vznikla republika, republikánska ústava a podľa nej senát ako poradný zbor mestskej správy (magistrátu). Okolo r. 494 pr. Kr. vytvorili plebejské zhromaždenie, ktoré volilo tribúnov ľudu ako ochrancov pred zneužitím moci zo strany magistrátu.
(som)
Babylon bol centrum obchodu
Babylon (605 - 562 pr. Kr.) je známy stavbou veže a zmesou jazykov. Bol najväčším mestom vtedajšieho sveta - mal 250 - 300 tisíc obyvateľov - a bol aj centrom obchodu medzi východom a západom, stal sa aj významným finančným strediskom. Bol spojený karavánnymi cestami s Malou Áziou, Sýriou, Perziou, po vodných cestách plávali člny až do Perzského zálivu a privážali tovar z Arábie a Indie. Babylon exportoval vlnu, látky, obilie, za ktoré dovážal najmä meď, olovo, železo, zlato, striebro a drevo, ktorého mal nedostatok.
Fyzickú prácu vykonávali otroci, pričom svojim pánom viedli účtovníctvo, písali listy a starali sa o korešpondenciu, zúčastňovali sa na obchodných jednaniach. Otrokov si kupovali a mali ich veľa za nízku cenu - jeden otrok sa cenovo rovnal sume za dvadsať kôz alebo dvoch volov. Zaobchádzali s nimi slušne a dali im niektoré občianske práva - napr. mohli uzatvárať niektoré zmluvy.
(som)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
