Maďarsku (600 tisíc) a na Slovensku je ich okolo 400 tisíc. Menej je ich v Čechách, Rakúsku, Poľsku, Rusku, Francúzsku a najmenej v Holandsku. O ich početnosti v tej ktorej krajine rozhodovali mnohé faktory, ale predovšetkým postoje jednotlivých štátov voči Rómom v minulosti aj súčasnosti. Na rozhraní 9. a 10. storočia niektoré skupiny Rómov opustili svoju domovinu v Indii a viacerými smermi putovali na západ. Niektorí z nich sa na dlhšiu dobu usadili na Balkáne na gréckom území, ktoré sa nazývalo Malý Egypt a to bol aj dôvod, prečo si pri príchode uvádzali, že prichádzajú z Egypta.

Údaje ich príchodu do jednotlivých miest a dedín na území Slovenska sa odlišujú. Najnovší údaj o ich pobyte bol zaznamenaný v roku 1332 v Spišskej Novej Vsi. Do Košíc prišli od Budína cez Miškolc v roku 1417 a do Prešova začiatkom 16. storočia. Rok ich príchodu nepovažujem za podstatný a preto chcem upriamiť na významnú udalosť. V roku 1938 sa 2. marca udiala v Košiciach veľkolepá oslava príchodu Rómov pred 500 rokmi na územie Slovenska. Na čele oslavy stáli také osobnosti ako hlavný tajomník Koloman Župník, predseda spolku Cigánov Jozef Pačay. Jeho pomocníkmi pri organizovaní podujatia boli Gabriel Kríž a Koloman Pačenovský.

Podľa plagátu a ostatných propagačných materiálov program osláv bol veľmi pestrý a pozostával z jedenástich bodov. Z toho tri body zaberali obrazy z divadelnej hry od Gabriela Kríža pod názvom Cigánska svadba. Hru s členmi kultúrneho a sociálneho spolku Cigánov z Košíc naštudoval autor hry. V nej sa veselou formou hovorí o živote kočovných Cigánov. Hra mala veľký úspech a vhodne zapadla do programu osláv, kde vystúpilo 101 cigánskych hudobníkov pod vedením primášov Štefana Bundzika, Vojtecha Illeša a Aladára Danyiho z Košíc. Koncertovali cigánski hudobníci z Prešova pod vedením primášov Arpáda Dunu a Žiga Bogára, pričom spievali šarišské ľudové piesne. Nechýbali cigánski hudobníci z Veľkého Šariša pod vedením Ruda Duždu, gelnickí s primášom Júliusom Beki - Boho. Koncertovali aj žiaci cigánskej školy z Košíc, ktorých sprevádzal ich učiteľ a jeden z organizátorov osláv Koloman Pačenovský. Účinkovali tam aj žiaci z mestskej hudobnej školy pod vedením Imricha Engländera.

Oslavy v hoteli Schalkhaze otvoril ich hlavný tajomník Koloman Župník, ktorý pri tejto príležitosti okrem iného povedal: "Pozdravujem tých, ktorí s radosťou a teplým srdcom čakali na tento váš krásny deň a jubileum. Kým moja duša prešlých 500 rokov skúma, prv vás v prítomnosti žijúcich myslím, ktorí ste sa už ináč celkom zapojili do našej ľudskej spoločnosti a ste nositeľmi našej ľudovej piesne. Pozdravujem tých, ktorí boli alebo stáli zo začiatku pri kolíske vášho stavovského hnutia a tak sa stali rytiermi vášho nového života. S horúcou a pamätlivou láskou obklopujem vášho predsedu a vodcu spolku Jozefa Pačaya a jeho veľkých pomocníkov Gabriela Kríža a cvičiteľa hudby K. Pačenovského." Tieto slová netreba komentovať. Svedčia o vtedajšej starostlivosti o rómskych občanov žijúcich na Slovensku v prvej ČSR.

Veľkolepé oslavy v Košiciach pokračovali veľkým maškarným plesom v Schalkháze a ešte po polnoci tam vystupovali významné osobnosti kultúrneho života, ako Arne Vašíček, ktorý zabával ľudí svojím humorom, vystúpil aj herec maďarského divadla Pavol Farkaš, notár Ondrej Marenčin so svojou šarišskou recitáciou a spevák Jozef Varečkay. Žiaľ, podujatie a osobnosti, ktoré ho organizovali začali upadať do zabudnutia. Považoval som za potrebné ich pripomenúť, aby sa úplne nevytratili. Podujatia z tohto obdobia len dokazujú, že sme nepokročili veľmi dopredu.

Významnú úlohu pred 65 rokmi zohral aj košický dramatický krúžok. O ňom sa pochvalne vyjadrovali noviny Slovenský východ. V nich sa na 4. strane z 24. januára 1934 píše: "Kto pozná povahu Cigánov, musí iste s uznaním sa vysloviť o ľuďoch, ako sú Gabriel Kríž a Koloman Pačenovský, ktorí tu, v ťažkých pomeroch, obetujúc svoj voľný čas, sa tejto akcie ujali. Bolo treba hodne námahy a sebazaprenia. Celé dni sa potulovať v košickom cigánskom tábore, pozorovať ich a vyberať z chatrčí, dávať im otázky, precvičovať pár riadkov hneď na malom dvorku alebo ulici a i keď sa vyskúšaný Cigán pre dramatickú skupinu hodil, neprišiel a nebolo vyhrané..." Keď už bola družina zostavená, chýbali vhodné pre naturel Rómov divadelné hry. Iniciatívy sa chopil Gabriel Kríž, ktorému sa to podarilo napríklad aj v hre Cigánska svadba.

O tvorbe a práci G. Kríža dnes svedčia už len sprievodné dokumenty - mnohé sa stratili alebo ich ešte nájdete zabudnuté a zaprášené v niektorej knižnici.