ťažkých závesov sa vynorí chytrácky paša spravujúci veľkú časť Slovenska. Miestodržiteľ má sídlo na Fiľakovskom hrade. Rozhovor so sultánom je krátky a vecný. Dobšiná neplatí dane. Informácia je nepravdivá. V očiach sultána sa zablýska zlý oheň. Je to signál k anexii baníckeho mestečka. Zradný paša s oddielom krutých janičiarov cvála na svoj hrad. A boh vojny Mars kdesi ďaleko iba ironicky pokýva hlavou...
V roku 1938 pricestovali do Dobšinej nemeckí a americkí turisti. A čuduj sa svete, nehľadali cestu k našej najväčšej ľadovej jaskyni, objavenej roku 1870, ale krčmu, v ktorej sa odohral "najväčší omyl storočia v Dobšinej" a hlavne boli zvedaví na "Die gläserne Frau in Maron...", čiže na dom, v ktorom bývala "Dobšinská sklenená panna v Marone..."
Pondelok 14. október roku 1584 osem hodín večer. Pán richtár (meno kronikár vynechal) si sadá do miestnej vinárne. Robieva tak pravidelne. Vináreň je v pivničných priestoroch pod mestským domom hneď vedľa evanjelického kostola. Pri víne sa riešia všetky problémy mesta akosi ľahšie. V rohu postáva nesmelý huslista a čaká, kto mu prikáže, aby zahral tú obľúbenú. Skrátka ako zvyčajne pohoda. Vinárska idylka však v ten osudný večer netrvala dlho. Do miestnosti vbehol spotený a zadychčaný baník Kriezol. Mal povesť uvážlivého a vážneho človeka. Zastal vo dverách. Očami blúdi a hľadá. Konečne zbadá richtára: "Pán richtár, zle je, Turci sa blížia k Dobšinej. Videl som žiaru stoviek fakieľ. Pán richtár, treba vyhlásiť poplach, treba ľudí ratovať. Pán richtár..." Baník Kriezol chcel pokračovať, ale rozjarený richtár ho prerušil: "Aha, to si ty, Kriezol? Čo to táraš, akí Turci, veď dane máme vyplatené, máme o tom aj kvity, takže Turci tu nemajú čo hľadať. Aha, to ty len preto, lebo chceš vínka, tak poď, daj si trúnok..."
Baník Kriezol sa zdesene chytil za hlavu. Na vlastné oči videl Turkov. Pochopil však, že richtár poplach nevyhlási, a tak sa rozbehol k svojmu domu. Prebudil ženu a deti, pobrali to najnutnejšie a schovali sa v hustom lese nad Dobšinou, ktorý sa aj dnes volá "Kriezlbusch".
A opäť svedectvo kronikára: "Bolo krátko po deviatej hodine večernej, keď sa prvé kone tureckej trestnej výpravy objavili na južnom svahu honu Ramzengrundu. Potom už cválali kamennou ulicou, ale mesto stále spalo a nikto netušil blízkosť smrteľného nebezpečenstva. Tá ulica sa dodnes volá Tureckou. Janičiari známi svojou krutosťou prepadli Dobšinú na príkaz pašu sídliaceho na Fiľakovskom hrade pod zámienkou nevyplatených daní, čo však bolo veľkým klamstvom..."
Turci Dobšinú podpálili na viacerých miestach, aby lepšie videli pri rabovaní. Spiacich ľudí prepadli v posteliach, kto sa bránil, toho zabili. Hľadali zlato a cennosti.
Popredných občanov mesta, chlapcov a dievčatá, spútali, priviazali za kone, a tak ich nešťastníkov vliekli na Fiľakovský hrad. Čakalo na nich otroctvo v Carihrade. Celkom 351 obyvateľov Dobšinej bolo predaných v cudzej zemi a čakal ich ťažký údel na trhoch Orientu. Kronikár poznamenáva: "Turci v Dobšinej rabovali a ničili domy iba šesť hodín, ale spôsobili mestu ťažké straty."
Tragickú udalosť pripomína tabuľa, umiestnená na dobšinskom evanjelickom kostole. Neviem, ako je to dnes, ale dobšinské zvony celých 354 rokov každý deň smutne zvonili o deviatej hodine večer a o tretej hodine ráno, keď Turci z mesta odtiahli.
Tí najstarší pamätníci tento príbeh poznajú z rozprávania svojich otcov a dedov. Legendu o dobšinskej sklenenej panne z Maronu však pozná iba málo ľudí. Zahraniční turisti v Dobšinej hľadajú stopy po "Die gläserne Frau in Maron..."
Táto legendárna panna bývala na okraji mesta. Bohatá, veľmi bohatá si nedokázala nájsť vhodného ženícha. Zlato mala radšej ako čokoľvek iné. V ten neskorý večer, keď Turci prepadli Dobšinú, ešte nespala. Prepočítavala a leštila zlaťáky. Keď zbadala horiace ohne a Turkov, časť zlata schovala v lese "na Marone". Keď sa vracala po ďalšie vrece zlaťákov, Turci ju zbadali, zlato jej zobrali a pannu zabili. Dobšinčania sú ešte aj dnes presvedčení, že nepokojná a lakomá duša "die gläserne Frau..." blúdi v priesvitnej podobe v okolí Lányiho Huty a snaží sa odviesť pozornosť náhodných chodcov od miesta, kde poklad zakopala.
S prípadom sa viackrát zaoberali úrady, ale nič nevyšetrili. Ľudia v Dobšinej veria, že v okolí Marónu to nie je s kostolným poriadkom. A keď do mesta prišli nemeckí turisti a hľadali "gläserne Frau", našli sa aj takí, ktorí opäť začali kopať a hľadať po celom marónskom hone...
Akademický maliar Halasa turecký vpád do Dobšinej a "sklenenú pannu" zvečnil na obraze, aby aj budúce generácie poznali svoju históriu. Obraz by mal visieť v hlavnej sieni mestského domu. "Gläserne Frau" naďalej turistov láka do Dobšinej, pretože romantické príbehy ľudia majú radi na celom svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
