zastaralou, v podstate muzeálnou technikou a sídlia v budovách, ktoré nespĺňajú ani základné kritériá. Keby sa hygiena dôkladnejšie pozrela na priestory, či kompetentný na technické záležitosti, budovy by museli byť zatvorené. Hoci sa v niektorých prípadoch blyská na lepšie časy, všetko bude závisieť od peňazí.

Hasičská zbrojnica v Košiciach bola daná do užívania v roku 1928. Pôvodne boli garáže projektované pre kone a tak to aj vyzerá. Úzke brány majú neraz problém zdolať aj tí najzdatnejší šoféri. "Máme zastaralé elektrické vedenia, rozbitý dvor, opadanú omietku. Vedenia už nevyhovujú žiadnym normám, máme problém s revíziami," vysvetľuje riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach Ing. Jozef Bodnár.

Hasiči prežívajú v nedôstojných podmienkach, pritom neraz v strese čakajú na zásah. Neraz netušia kam pôjdu a či sa vôbec vrátia. V tomto roku by sa malo začať s rekonštrukciou, už je vydané i stavebné povolenie. Predpokladaný rozpočet? Rovných 50 miliónov. "Prestavba by mala trvať tri roky. Hovorím, že by mala, lebo ako vieme, na Slovensku sa stavby realizujú aj dvadsať rokov."

Pri pohľade na priestory v ktorých sa hasiči pohybujú sa súdnemu človeku chce zaplakať. Na dvore popraskaný betón, všadeprítomné blato, proste hrôza. Vo vnútri sa síce nejaké úpravy urobili, ale priestory, nevyhovujú. "Vymeníme elektrické a tepelné rozvody, plyn, rekonštruovať sa bude podkrovie, kde pribudnú šatne pre hasičov."

Pritom sa ráta s problémami. Bude sa búrať, určitý čas budú hasiči v ešte tesnejších podmienkach. Z hľadiska počtu hasičov sú priestory nedostatočné. "Košice potrebujú ešte jednu hasičskú stanicu na inom mieste. Znížia sa tým dojazdové časy, pretože dnes vyrážame všade z jedného miesta. Hľadáme priestory na výstavbu, všetko však samozrejme bude závisieť od finančných prostriedkov. Čas nás ale tlačí, pretože podľa uznesenia vlády by sa mali v budúcnosti navršovať stavy hasičov. Máme síce ešte jednu v Šaci, ale potrebujeme zachytiť aj opačný smer."

Čo sa týka techniky, tá taktiež nevyhovuje ničomu. Rebrík má už 23 rokov a stáva sa, že cestou na výjazd zlyhá. "Robíme, opravujeme, ale viete, zo starého nové nebude. Tie autá sú už staré, kazia sa, našťastie sme ešte vždy vedeli zasiahnuť, ale môže sa stať aj opak. Toho sa najviac obávame. Stále sa hovorí, že nie sú peniaze. Na platy, na techniku, pýtame sa ako máme zachraňovať, keď sme stále ako od macochy," hovoria svorne hasiči.

Životnosť hasičskej techniky je trinásť rokov, no stroje, ktoré používajú košickí hasiči sú už poriadne bradaté. To je ale celospoločenský problém, hasiči si ťažkajú, že štát dá na policajtov, vojakov, ale im nič. Príde minister nasľubuje, zavrie dvere a zabudne.

Ani na okolí nie je situácia iná. Sídlia tam tri hasičské stanice v Bidovciach, Čani a Moldave nad Bodvou. Úzko spolupracujú s košickými stanicami, pretože všatko závisí od dojazdu. Zaujímavé ale je, že okres Košice-okolie je jediný na Slovensku, ktorý má tri stanice, a pritom velenie v Košiciach.

Priestorov nieto, preto sa to musí riešiť neštandartne. Ešte šťastie, že existuje výpočtová technika, aj tá však chýba. Navyše nemá ju kto obhospodarovať. "Nemáme správcu siete, pretože aj keď si niekoho vyhliadneme a oslovíme, môžeme mu ponúknuť len pre neho nezaujimavý finančný príjem," povedal nám riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Košice-okolie Ing. Ľubomír Hochvart.

Hasičská stanica v Bidovciach dnes sídli v budove, ktorá kedysi bola dedinskou sociálnou budovou. V roku 1983 sa postavili garáže, ako aj kotolňa. Budova je však dnes v dezolátnom stave. Hasiči oddychujú na rozheganých, starých, kovových, poschodových posteliach. Neraz majú strach, že s nimi spadnú, či pri poplachu sa jednoducho rozpadnú. Všetko je akýmsi provizóriom. Sociálne zariadenia, žumpa, takmer stredovek. "Keby hygiena videla našu sprchu, tak to tu okamžite zavrie. Keď sa dvaja sprchujú, už tu máme záplavu. Sprchy a záchody sú katastrofou. Kanalizácia je nedostatočne vyspádovaná a vytláča nám splašky. Ešte pred rokom sme si kúrili pevným palivom," hovorí veliteľ družstva hasičov v Bidovciach Vincent Borovský.

Pri pohľade na priestory máme pocit, že sa nachádzame v pristoroch bývalého družstva. Aj keď, čo sa týka čistoty, je všetko v poriadku, malé miestnosti nevyhovujú. Hasiči v plnej výstroji sa v nich doslova zrážajú.

Po malej chvílke nám veliteľ družstva spoločne s chlapcami, ktorých je dovedna pätnásť a slúžia v zmene po piatich, ukazujú techniku. Chcú sa pochváliť aspoň najnovším vozidlom, mercedesom určeným na pomoc na cestách. Otvárajú bránu a nič. Problém. A obrovský. Snažia sa dvere vytlačiť, nejde to. Keby mali poplach, tak... Jeden z mužov musel obísť celú budovu a pokúsiť sa otvoriť obrovskú bránu z vonka. "To sa nám nestáva každý deň," snažia sa nájsť ospravedlnenie hasiči. O chvíľu sa brána otvára, vraj len hasič nepoznal techniku, akou treba starý zámok "pohladiť". "Už sme ho chceli vymeniť, problém je v tom, že sa takéto už nevyrábajú."

Ďalším problémom je povinná údržba áut. Neraz je potrebné vymeniť súčiastku, či len premazať. Nieto kde. "Chodievali sme na bývalé družstvo, kde mali montážnu jamu, teraz skočíme k súkromníkom, ktorí nám ju požičajú. Všetko je o kontaktoch. Autá sú v garáži stále napojené na vzduch, často sa dobíjajú batérie, až príliš často sa kazia. Stalo sa, že sme mali štartovať na výjazd a odišli batérie. Tankovať chodíme na neďalekú pumpu, no nafta je nekvalitná. Je v nej veľa vody. Vozidlá, ktoré majú vyše pätnásť rokov sú už ako deti. Keď sa o ne pravidelne s denným prístupom nestaráte, stane sa, že spravia niečo nepredvídané. Je treba myslieť na všetko."

Jedinou pozitívnou zmenou, ktorá sa udiala na hasičskej stanici v Bidovciach je skutočnosť, že vybudovali nový pult pre prijímanie oznámení o udalostiach. Nádejná je i rekonštrukcia budovy, ktorá by sa mala začať po vydaní stavebného povolenia. Rozpočet by pritom nemal presiahnuť 12 miliónov korún. "Budeme však len nadstavovať, pretože je v Bidovciach problém s pozemkami. Chceli sme budovu zväčšiť, aby sa rozšírili aj priestory garáží, no v tejto obci vlastnia aj jeden štvorcový meter viacerí ľudia. Niektorí z nich sú navyše v zahraničí a ešte nemajú dotiahnuté dedičské konania. Preto sa neoplatí čakať a treba konať. Momentálne hľadáme náhradné priestory, zatiaľ ich síce nemáme, no vyzerá to tak, že sa hasiči presťahujú do Vyšného čaju. Na ako dlho, to skutočne nevie, závisí to od peňazí. Aj keď to bude trvať niekoľko rokov, treba začať, lebo doteraz sa iba rozprávalo," vyjadril sa Ľ. Hochvart.

V Bidovciach navyše chýba veliteľ stanice. Ten predošlý nesplnil náročné zdravotné kritériá. Aj keď sa hľadá nový, nie je záujem. Hasiči, ktorí pracujú na 24hodinových zmenách nemajú o miesto "osmičkára" záujem. Klesli by platovo a to si rýchlo spočítajú.

Ďalšou hasičskou stanicou, ktorú sme navštívili bola zbrojnica v Čani. Na tejto stanici slúži dovedna dvanásť chlapov a medzi nimi aj potápači. Tieto prietory sú takpovediac ešte vyhovujúce, aj keď v budove, kde dnes sídlia muži v modrom, bola kedysi knižnica.

"Pozrite sa na tie autá, je to hrdzavé, kazí sa takmer všetko. Navyše veľa vecí chýba. Napríklad viveva, ktorá slúži na nasávanie vody z vodných zdrojov. Proste nie je. Len šikovnosť hasičov pomáha k tomu, aby sme sa niekde neblamovali," povedal nám veliteľ stanice kpt. Miroslav Hrušin.

Ako dodáva, najnovším vozidlom je terénny Nissan slúžiaci na pomoc na cestách. Bol vyrobený v roku 1989. "Nekupovali sme ho ako nové auto, ale z autobazáru. Výbava sa montovala až dodatočne, preto to nie je ešte stále to správne auto. Má už okrem toho aj svoje najazdené. Ostatná technika je tiež už pomaly zrelá do múzea."

Najväčším problémom hasičov v Čani je ale, že nemajú pitnú vodu. "Je tu síce studňa, no tá voda je nepitná. Preto nám tu musia vodu nosiť vo veľkých kadiach."

V Moldave nad Bodvou je dokonca neoficiálne múzeum techniky, ktorú používali ešte naši dedovia. Zriadil ju bývalý veliteľ hasičskej stanice Ladislav Baffi. V jednej z miestností sú vedľa pri sebe rozmiestnené historické striekačky z okolitých dedín, ktoré sa podarilo zreparovať. Ich cena sa vraj vzhľadom k historickej hodnote nedá odhadnúť. Ojedinelým exponátom je siréna, ktorá fungovala po tom, čo do nej hasiči napumpovali vzduch. Jej zvuk je skutočne medom pre uši.

Tamojším hasičom robí každý deň spoločnosť pes. Pouličná zmes, proste raz prišiel a zostal. Stráži autá, chlapov, reaguje na zvuk sirény ohlasujúcej poplach. Keď sme sa tamojších hasičov opýtali, ako sa volá, odpovedali: "Vieme? Pes - pátrač."

Táto stanica je na okolí najväčšia, slúži na nej 27 mužov a má aj najviac vozidiel. Aj keď je pravda, že dve tatrovky s rokom výroby 1974 by sa už mali presťahovať na poschodie do múzea. Hasiči sa smejú: "Urobíme im oslavy tridsiatky. Tá je ešte od Honeckera."

Aj napriek veku sú ale tieto autá príkladne vyleštené. "Problém je, že do týchto áut sa už ťažko zháňajú súčiastky. Máme aj o čosi mladšie, ale tiež to nie je bohviečo. Stále sú napojené na vzduch, batérie na nabíjanie, aby keď bude poplach aspoň naštartovali. Pneumatiky sú tiež v dezolátnom stave. Veľa nevydržia. Pri jednom z výjazdov nám aj popraskali, proste jazda terénom tejto gume nesvedčí. Teraz sme zohnali dve, staré, ale dajú sa ešte použiť. Na nové peniaze nie sú. My ich ani nechceme, chceme nové autá. Najnovším je šesťročný terénny Mercedes," tvrdí veliteľ družstva kpt. Gabriel Gretzmajer.

Aj keď v Moldave plošinu na opravu áut majú, ťažké nákladné vozidlá na ňu však nechodia. "Obávame sa, aby nespadla, radšej nechceme riskovať úraz."

Budova je v pomerne zachovalom stave a dá sa povedať, že asi najlepšia zo všetkých staníc vrátane Košíc. Menšie problémy v zime však hasičom spôsobuje nešťastný vjazd do priestorov, ktorý je presne oproti strmého kopca. "Keď sa šmýka, otvárame bránu, stalo sa, že nám tu vletel aj nákladiak. Radšej nech vojdú, otočia sa a idú preč, akoby si rozbili auto a nám bránu. Aj napriek tomu raz jeden starký radšej rozbil auto na neďalekom stĺpe, akoby vošiel dovnútra. Vraj nás nechcel rušiť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.