Hysterické stavy považujeme v súčasnosti za nešpecifické prejavy, vyvolané rozličnými psychickými podnetmi.
Po piatom roku života dieťaťa sa môžu objaviť niektoré príznaky, ktoré možno nazvať hysterickými. Je to predovšetkým silná tendencia upozorňovať na seba v spoločnosti a to často nevhodným spôsobom. Rovnako nápadná je jeho citová labilita a striedanie nálad. Mrzutosť a skleslosť sa strieda s nadmernou živosťou a mimikou. Dieťa je pomerne hašterivé, panovačné a preto nie vždy obľúbené. Rýchle sa nadchne pre niektorú osobu a miluje ju, jeho citový vzťah však nie je stály. Má sklon k panickým reakciám a často vyumelkovaným spôsobom správania. Dospelého môže prekvapiť nedostatok detskej radosti a naivity. Obrazotvornosť dieťaťa je stále vybičovaná, dáva sa ňou unášať a skresľuje skutočnosť. Dieťa rozpráva dlhé príbehy, ktorá lokalizuje do svojej minulosti a vžíva sa do obsahu svojho rozprávania natoľko, že mu nakoniec samo uverí. Časté sú tiež bolesti hlavy a brucha. Prudko začínajú a rôzne dlho trvajú.
K vzniku hysterickej povahy u detí prispieva predovšetkým nápodoba a vplyv reaktivity hysterického vychovávateľa. Výraznejší sklon k týmto príznakom u detí citlivých, plachých, neistých, či zhýčkaných, ale aj u detí, ktorých zdravie je úzkostlivo strážené.
Aby sme porozumeli tomu, aký význam majú tieto reakcie pre dieťa, je dôležité, aby sme si uvedomili okolnosti, za ktorých sa prvýkrát prejavili. Je dôležité si tiež uvedomiť, akých postranných výhod sa nimi dieťaťu dostáva. Ak tieto príznaky vznikli za celkom mimoriadnej situácie a vývin dieťaťa bol až dovtedy bezproblémový, je prognóza spravidla dobrá. V prístupe k dieťaťu nevenujeme zbytočnú pozornosť príznakom. Zo strany vychovávateľov je dôležité prejavovať optimizmus a získať dôveru dieťaťa, v prípade pretrvávajúcich príznakov spolupracovať s odborníkmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
