vďaka strategickej polohe kontroloval dopravu zo Stredozemného do Čierneho mora. Lenže až pričlenenie k Rímskej ríši v roku 196 n. l. prinieslo Byzantionu naozajstný hospodársky a spoločenský rozmach. Z malej gréckej osady vznikla za niekoľko storočí metropola, v ktorej sa prelínali prvky dvoch civilizácií, gréckej a rímskej.
V štvrtom storočí n. l. bola moc kedysi slávnej a neporaziteľnej Rímskej ríše v troskách. Zo všetkých strán na ňu dorážali barbarské hordy a zasadzovali jej jeden úder za druhým. Cisár Konštantín sa preto rozhodol zriadiť novú rezidenciu, aby mohol účinnejšie spravovať, no najmä brániť svoju ríšu. Jeho voľba padla práve na Byzantion, ktorý ležal na hranici medzi západnou a východnou časťou impéria. Výhodná poloha umožňovala spojenie s okolitými provinciami po mori i po súši.
Ihneď sa začalo s výstavbou prepychových palácov, kúpeľov, verejných budov, akvaduktov a námestí, presne tak, ako to bolo v samotnom Ríme. V roku 330 vyhlásil cisár Byzantion za druhé hlavné mesto ríše, ktoré dostalo pomenovanie podľa svojho chránenca, Konstantinopolis - Konštantínovo mesto. Tak začala dlhá, vyše tisícročná existencia slávneho a mocného Konštantínopolu, nazývaného aj Druhý Rím.
Potom, čo v roku 476 Západorímska ríša padla pod nájazdami Germánov, pokračovateľom gréckej a rímskej tradície a vzdelanosti sa stal Konštantínopol. Z Východorímskej ríše sa postupne stala Byzantská, ktorá v dobách najväčšej slávy ovládala rozsiahle územie zahŕňajúce Grécko, Balkán, Čiernomorie a Malú Áziu. Byzantskí cisári sa snažili dostať svoje hlavné mesto na niekdajšiu úroveň Ríma a nechali v ňom vybudovať nádherné stavby. Najznámejšou je bezpochyby Hagia Sofia, chrám Božej múdrosti, ktorú dal postaviť cisár Justinián v rokoch 532 až 537. K doménam mesta sa radili aj veľký Hipodróm (štadión, ktorý mohol pojať až 100 000 divákov), Konštantínovo fórum a palác, či najnádhernejšia z mestských brán, príznačne nazvaná Zlatá.
Takéto bohatstvo a pompéznosť lákali k hradbám najrôznejších dobyvateľov. Snažili sa ho vyplieniť Huni, Slovania, Avari, ba dokonca i kresťanské križiacke vojská, ktoré sa v roku 1204 Konštantínopolu na krátky čas naozaj zmocnili. To však už bolo v čase, keď sláva Druhého Ríma pohasínala. Byzantské územia v Malej Ázii začali pustošiť osmanskí Turci, ktorí sa neskôr pričinili aj o definitívny pád Konštantínovho mesta…
Posledný byzantský cisár Konštantín XI. Dragases, ktorý na trón nastúpil v roku 1449, už nemal pri korunovácii veľa dôvodov na radosť. Priamo pod jeho vládu totiž patril len samotný Konštantínopol a niekoľko priľahlých mestečiek. Ostatné oblasti krajiny boli násilím pripútané k výbojnej Osmanskej ríši. Tej začal od roku 1451 vládnuť sultán Mehmed II., zvaný Dobyvateľ. Bol to človek síce vzdelaný, nadchnutý antikou a znalec umenia, no zároveň nemilosrdný tyran. Túžil vyrovnať sa svojim veľkým vzorom, vojvodcom Alexandrovi Macedónskemu a Júliusovi Caesarovi, preto hlavným cieľom jeho politiky bolo dobytie mesta, ktoré takmer nikto pred ním nepokoril - Konštantínopolu.
Druhého apríla 1453 jeho obyvatelia z hrôzou sledovali, ako sa k hradbám približujú desiatky tureckých lodí. Mehmed disponoval na tie časy asi najmocnejšou armádou vôbec. Pritiahol so 150 000 pešiakmi, tristo galérami a delostrelectvom, z ktorého išla hrôza. Jeho hlavnou palebnou silou bolo 70 ťažkých diel, jedno z nich malo neuveriteľných 19 ton a dokázalo vystreliť tristokilovú žulovú guľu až na vzdialenosť 1,5 km! Konštantínovo vojsko sa s Mehmedovým nemohlo porovnávať. Na hradbách bolo rozmiestnených 5000 obrancov, ktorých rady ešte doplnilo tritisíc vojakov talianskych mestských republík.
Koncom mája už niektorí generáli radili sultánovi, aby od obliehania upustil a pokúsil sa s cisárom vyjednávať. No časť dôstojníkov si vynútila posledný veľký útok na mesto. Konštantín videl, že obranu už neudrží a tak sa so svojimi vernými vrhol na Turkov so slovami: "Boh si nepraje, aby som bol cisárom bez ríše. Keď padlo moje mesto, padnem s ním!" Podľa legendy ho nakoniec v tej trme-vrme zabili a jeho hlavu doniesli Mehmedovi. Ten ju dal nastoknúť na kopiju a nosiť po všetkých svojich dŕžavách.
Našťastie, Mehmed výslovne nariadil, aby sa neplienili žiadne umelecké pamiatky a stavby. Vlastným vojakom pohrozil trestom smrti, ak by sa niektorý z nich pokúsil znesvätiť Hagiu Sofiu. Práve chrám Božej múdrosti hneď po dobytí vyhlásil za novú mešitu a vošiel doň triumfálne na bielom koni. Pritom si všimol, že jeden z jeho vojakov sa snaží vypáčiť kúsok nádhernej mramorovej mozaiky. Mehmed dodržal slovo, schytil meč a namieste ho prebodol.
Rok 1453 sa tak stal osudným pre Byzanciu i samotný Konštantínopol. Niekdajšie cisárske mesto sa premenovalo na Istanbul a označenie Tretí Rím prešlo na Moskvu, ktorá sa stala novým centrom východnej (pravoslávnej) cirkvi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
