počte pokusov padne rovnaký počet jednotiek aj šestiek. Pravdepodobnosť, že pri jednom hode padne práve jednotka, je preto 1:6. Hazardnému hráčovi toto zistenie síce veľmi nepomôže, ale vďaka teórii pravdepodobnosti sa dá vysvetliť veľa náhodných udalostí. Každá náhoda totiž môže byť zložená zo súboru základných rovnako pravdepodobných javov. Akonáhle nájdeme správnu kombináciu týchto javov, možno určiť pravdepodobnosť takejto náhodnej udalosti. A tu práve ľahko dochádza k omylom. Príkladom môže byť jednoduchý hod mincou. Ak chceme vedieť, s akou pravdepodobnosťou padne pri dvoch hodoch raz panna a raz orol, musíme vychádzať zo schémy všetkých možností: dvakrát panna, dvakrát orol alebo panna a orol. V skutočnosti ešte existuje možnosť orol a panna. Dva z bodov (panna - orol, orol - panna) sú priaznivé, dva nepriaznivé. Pravdepodobnosť hľadaného javu je 2:4 alebo 1:2. Táto pravdepodobnosť je stále rovnaká. Ak by osemkrát za sebou padol orol, neznamená to, že pri ďalšom hode musí padnúť panna.
V titulku článku je uvedené: "záhada namazaného chleba". Každý ju poznáme z vlastnej praxe - ako na potvoru spadne naozaj takmer vždy namazanou stranou. Táto záhada sa dá pomerne jednoducho vysvetliť. Stačí pokus, pri ktorom namiesto chleba použijeme knihu, aj kniha, ak ju opakovane zhadzujeme zo stola, dopadá na zem rovnakým spôsobom, pravdaže pri predpoklade, že ju umiestnime vždy rovnako. Je to náhoda?
"Nie je" odpovedal pred niekoľkými rokmi americký fyzik Robert Matthews. Stôl, na ktorom je kniha alebo krajec chleba, má určitú výšku, vhodnú pre náš vzrast. Ak do chleba pri raňajkách neopatrne zavadíme lakťom, stačí pri svojej ceste na zem vykonať sotva polovicu obratu. Výška stola je jednoducho pre ďalší obrat príliš malá.
Veľkú úlohu hrá náhoda pri rozmnožovaní rastlín a živočíchov. Jedným z prvých využití teórie pravdepodobnosti bol objav škótskeho fyzika Jamesa Arka Maxwella, keď pri skúmaní mechaniky plynov dospel k záveru, že nikdy nikto nebude môcť odmerať polohu a rýchlosť jednotlivých molekúl a vyriešiť miliardy rovníc, ktoré by mohli popísať dráhu ich letu. Pretože Maxwell nemohol poznať pohyb jednotlivých čiastočiek plynu, vyšiel z predpokladu, že je náhodný. Použil pritom zákony pravdepodobnosti a dopracoval sa k veľmi presným výsledkom.
Aj knihy môžu poslúžiť k sledovaniu chcených alebo nechcených zákonitostí nielen hmotnosťou a správaním pri páde na zem, ale aj svojím obsahom. Napr. americký bádateľ Michael Drosnin tvrdí, že vražda prezidenta Kennedyho aj Yitzaka Rabina bola predpovedaná v biblii. K tomuto záveru dospel pomocou originálneho hebrejského textu Starého Zákona. Použil určitý kľúč, podľa ktorého preskakoval jednotlivé pasáže. Z každej vyberal vety, ktoré boli jasnými narážkami na zmienené udalosti. Je to náhoda alebo nepoznaná zákonitosť? Niečo podobné sa zopakovalo s úplne iným textom. Austrálčan Brendan McKay rovnakým postupom preukázal, že kniha Moby Dick obsahuje veľa zrejmých narážok na vraždu Trockého aj Gándhího.
Podobne vo vesmíre existujú náhody alebo zákonitosti. Je umiestnenie deviatich planét našej slnečnej sústavy náhoda alebo podlieha nejakej doposiaľ nepoznanej zákonitosti? S prvou zákonitosťou prišiel astronóm Johannes Kepler, keď na základe meraní zistil, že planéty sa nepohybujú po kruhových dráhach, ale po elipsách.
Existuje vôbec náhoda? čo je to náhoda? Americkí inžinieri Ray Solomonov, Gregory Chaitin a Rus Andrej Kolmogorov sa pokúsili v 60. rokoch definovať náhodu a dospeli ku geniálne jednoduchému riešeniu. Náhoda je to, čo sa nedá nijako zhrnúť.
Autor: Pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.