rany, vlastne nie jednej ale nespočitateľného množstva bola deli čokoládka v potravinách. Mamička neodpovedala, či si ju môže päťročný maškrtník vziať do košíka. Nazlostil sa kopol do krabíc na dolnej polici, kde boli uložené aj iné sladkosti. Tie sa vysypali na zem. Na hlavu - nehlavu vinníka sa začali sypať facky, sprevádzané hlasnými výčitkami. Potom sa matka spamätala, pozbierala čokolády a jednu hodila do košíka so slovami: "Nerev a poď!"

Matky vo veľkej väčšine mrzí takéto zlyhanie nervov, keď podľahnú náhlej zlosti a udrú dieťa. Facky nie sú riešením. Je pravda, že občas si deti zaslúžia priúčku, dokonca je to u nás u 80 percent detí od 13 - 15 rokov, čo je problematický vek. Štatistiky o telesných trestoch detí sú podobné aj vo Švédsku. Tam zakázali tento druh násilia v roku 1979 a odvtedy poskytuje štát matkám aj otcom pomoc a poučenie o iných formách výchovy. Rodičov netrestajú, ak im občas ujde ruka, ale vysvetľujú im, že týmto spôsobom deti ponižujú. Ide o to, aby sa deti, ktoré bijeme, necítili bezvýznamné a menejcenné.

Dieťa sa okrem toho nevie brániť a nemá možnosť hľadať si inú rodinu. Verí, že to myslíme s ním dobre a tak sa prispôsobí. Lenže bité dieťa býva trojnásobne často surové voči okoliu, na rozdiel od dieťaťa, ktoré je ušetrené od tejto "rukolapnej" výchovy. Je dokázané, že dieťa zvyknuté na tvrdú výchovu rodičov odovzdá svoj spôsob "výchovy" ďalšej generácii.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.