akoby prišla - podobne ako zákrok v Trhovišti - po funuse.
Aj v okresnom meste zostal po Rómoch vyrabovaný obchod. Palko sa tvári ako stelesnenie pokoja, fakt ale je, že jeho ľudia občas stíhajú už len represiu, ale nie prevenciu. Jednoznačne: Polícia je platená od toho, aby zabezpečila verejný poriadok. Je jednoducho neakceptovateľné, aby majitelia predajní jeden po druhom ohlasovali do televízie stotisícové škody a zatváranie prevádzok. Keď má Kulich (policajný prezident) málo ľudí v službe na východe, nech prevelí posily trebárs aj z Bratislavy. Aj motostreleckú divíziu, keď treba. Ale nech je pokoj.
Nejde o žiadny hladomor. Dávky inkasovali pred týždňom. Aj keby boli akokoľvek nízke, ešte musia mať dosť, aby nakŕmili seba aj deti. Ničenie majetku v predajniach ukazuje na sociálnu patológiu: Ak niekto umiera od hladu, pchá do hlavy pečivo a mäso, cigarety nechá byť a nerozbíja registračnú pokladňu. Ako išli zábery v TV, niektorí boli takí vypasení, že sa skoro nezmestili do obrazu.
Dzurinda spáchal veľkú chybu, že nezvolal mimoriadnu vládu už na pondelok, ako mu to radil Rusko. Nepredišla by asi ďalším výtržnostiam, ale mohli sa koordinovať krízové štáby a prijať opatrenia, ktoré sa aj tak prijmú dnes na riadnom rokovaní. Ide však predovšetkým o politický lapsus: Občania v dotknutých regiónoch by mali cítiť, že vláda má starosť a zaujíma sa o ich život. Premiér sa nesmie čudovať, že mu padajú preferencie, keď nezvláda základnú komunikáciu. Zaujímavá je informácia SIS, že už začiatkom februára avizovala nepokoje. Pravdepodobne vláde - komu inému? Kto podcenil situáciu?
Opozícia spočiatku šetrila hlasom, ale potom osedlala príležitosť. Kritizuje však nekonštruktívne a triafa mimo. Problém nie je v "nekoncepčnosti a zlom načasovaní zmien v sociálnom systéme" (Keltošová), ani v "antisociálnych reformách tejto vlády" (Fico), ani v "predčasnom zavedení rovnej dane" (Kozlík) a pod. Sú to všetko bludy. Zásah do štátneho podporného systému bol nevyhnutný, pretože objem prostriedkov vyplácaných cez dávky bol jednoducho pre slovenskú ekonomiku neznesiteľný. Dá sa diskutovať o parametroch reformy - napríklad, či je únosné prerozdeľovať aj vrstvám, ktoré nie sú na sociálnu podporu odkázané. Určite nie - napríklad detské prídavky bez obmedzenia príjmov a veku ale opozícia nikdy nekritizovala.
Ani reči o zlom načasovaní nemajú racionálne jadro; kedykoľvek by sa zmeny spustili, dôsledky by boli rovnaké. Rómovia - možno nie všetci, ale mnohí - si skrátka zvykli na opatrovateľskú funkciu štátu a terajší rez je šokový. Nevedia ho mentálne stráviť a reagujú sebe vlastným spôsobom. Myslieť si, že o rok či dva neskôr by boli reakcie iné, je naivita. Takisto je bludná predstava, že znižovanie sa malo graduálne rozložiť v čase. Naopak - jeden rýchly zákrok prebolí rýchlejšie ako desať postupných.
Pravdou je, že sa mohli pripraviť verejné práce, na ktoré je aktivačný bonus tisíc Sk. To sa zanedbalo - otázka je, koľkí Rómovia by dnes pracovali pre obce, keby aj bolo všetko vzorne pripravené. Aj proti úžerníkom sa azda dalo plošnejšie zakročiť. Je trochu absurdné, že Palko, ktorý už odchytáva aj sofistikovaných grázlov v bielych golieroch, si nevie poradiť s takouto primitívnou kriminalitou. Nesporne, je veľa zanedbaných vecí zo strany exekutívy. Problém ale určite nie je v princípoch reformy. Táto zmena je obrovská a je vylúčené, že mohla prebehnúť bez otrasov pri akomkoľvek časovaní a kalibrovaní.
(Ako vždy) mimo je aj Rudolf Schuster, ktorý perfídne rozmazáva problém z Rómov na "celú spoločnosť, najmä rodiny s viacerými deťmi, nezamestnanými rodičmi a dôchodcov". Tu treba povedať jedno: Situácia Rómov z osád je rádovo horšia ako všetkých ďalších sociálnych skupín. Porovnávanie je perfídne preto, lebo nepriamo podnecuje k rozšíreniu protestov. Dôchodcovia majú svoje slušné bývanie a väčšina zabezpečené deti, nie sú zadĺžení úžerníkom a vedia hospodáriť s peniazmi. Rodiny s deťmi majú možno nízke, ale vlastné príjmy a nežijú v sociálnej vylúčenosti. A tak ďalej. Rómovia sú špecifickí: Nesú bremeno sociálnej neprispôsobivosti, na ktorom sa podpísalo päťdesiat rokov uplácania práve podporami. Prijímanie dávok sa pre nich stalo existenčnou normou, ktorú desaťročia vnímali ako legitímnu a prirodzenú. Nielen vlastnou vinou. Kardinálnu zodpovednosť preto nesie komunistický režim a doterajšie demokratické vlády, ktoré toto vegetovanie z pohodlnosti a nedostatku odvahy predlžovali. Odsúdenie a hlboké opovrhnutie zaslúži každý, kto zo sebeckých pohnútok dnešné otrasy zneužíva na vlastnú politickú propagandu. Nech sa volá Robert Fico alebo Rudolf Schuster.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
