ODSTUPNÉ. Dohodli sa na tom zástupcovia predstavenstva i dozornej rady v kolektívnej zmluve s odborármi. A my môžeme bez servítky na ústach vyhlásiť, že ide o suverénne najväčšiu nehoráznosť, akú doteraz v štátnom podniku pod pokrievkou formálnej legality vymysleli.
Iste - na Slovensku sa rozkradli už aj podstatne vyššie sumy, než sú necelé dve miliardy, ktoré majú padnúť na "odstupné" pre zhruba 1100 zamestnancov jadrovej elektrárne. Toto je však opäť klasický prípad rabovania takrečeno za bieleho dňa, čiže keď beží všetko podľa zákona, len morálka a cit pre elementárnu spravodlivosť zavýja. Podobný zločin sme videli nedávno v KSK, kde si "zástupcovia ľudu" odhlasovali desaťtisíc na sedenie. "Drobný" rozdiel je akurát vo výslednej čiastke - kým v KSK vytiahli občanom z vrecka 4 milióny, v elektrárňach si trúfli na skoro päťstonásobok. Je neuveriteľné, ako sa dokáže nazbierať toľko trúfalosti a nekonečnej drzosti v ľuďoch, akonáhle vstúpia do služieb štátu. V poriadku - zo spoločného sa vždy kradlo a kradnúť bude (aj preto je socializmus ako systém menejcenný), lebo ľudia sú takí, že sa nevedia zdržať. Ale - ŠESŤDESIAT MESIACOV???? Už bolo počuť o osemmesačnom, dvanásťmesačnom odstupnom, známe sú dokonca aj 24-mesačné zlaté padáky pre manažérov - v súkromnom sektore. Ale päť rokov? Boris Filan by povedal - prestáva mi rozum stáť.
Prestal stáť asi aj šéfovi rezortu Ruskovi, ktorý by bol rád, "keby zmluva vychádzala z reálnych možností elektrární a nepredlžovala by stav, že z cudzieho krv netečie". Problém je, že Rusko môže len prosiť - orgány elektrární majú právo správať sa v mzdovej oblasti podľa ľubovôle. A aj tak robia - ako je známe, generálny riaditeľ SE Rapšík má s ministrom dosť netransparentné vzťahy. Postavil sa proti jeho predchodcovi Nemcsiscovi v kauze menovania riaditeľov odštepných závodov (Rusko mu sľúbil politické krytie ANO, nepotvrdené informácie hovoria o tom, že výmeny riaditeľov dirigoval sám Rusko. A potom prišlo obvinenie vyšetrovateľov, že Rusko Rapšíka údajne vydieral). Je teda celkom dôvodný predpoklad, že svoju jedinú páku na riaditeľa a celé predstavenstvo - odvolanie z funkcií - minister hospodárstva nevyužije.
Slovenské elektrárne sú priam kabinetnou ilustráciou poučky, že jeden štátny podnik je pre krajinu väčšie nešťastie ako štyri živelné pohromy. Päťročné odstupné chce vyplácať suverénne najzadĺženejšia firma tohto štátu, ktorej záväzky voči domácim i zahraničným subjektom činia cca 60 miliárd Sk. Významnú časť toho tvoria štátne záruky, ktorých riziko nedávno ministerstvo financií ocenilo na úrovni 30 percent istín poskytnutých úverov. Samozrejme, zodpovednosť za astronomické zadĺženie nenesú zamestnanci JE Bohunice. Zodpovedné sú najmä všetky doterajšie manažmenty, cudzopasiace firmy s dlhodobými kontraktami so SE a politici, ktorí problém SE už dávno neriešili principiálne - privatizáciou. Adresné pomenovanie viny však nič nemení na skutočnosti, že podnik s takýmto "hospodárskym výsledkom" môže núkať odchádzajúcim pracovníkom iba minimum, ktoré predpisuje Zákonník práce. Kým každá privátna firma s takým absurdným dlhom by už bola päťkrát rozobraná v konkurze, štátne elektrárne prepúšťajú s platom na päť rokov. Čo je to za systém, kde je možné niečo takého vôbec navrhnúť? Dve miliardy - to je napríklad zvýšenie dôchodkov skoro o tri percentá, alebo jedenapolnásobok sumy, ktorá by sa mala vybrať na školnom (ak prejde zákon). A tak ďalej - pre poberateľov sociálnych dávok by z toho vyšiel jednorazový príspevok na hlavu cca 4 000 - 5 000 Sk. Zamestnanci z Bohuníc si pritom - na rozdiel od východoslovenských Rómov, napríklad - nové miesto ľahko nájdu... Ak už nič lepšieho, do Trnavy sa blíži Peugeot...
Pobúrení sú dokonca aj poslanci NR SR, neexistuje taký, ktorý by odstupné neodsúdil mimoriadne ostrým slovníkom. Ani to veľa nesľubuje; oni nemajú na SE už absolútne žiadny dosah. A Ruskovi (prípadné) nekonanie prepáčia, veď ten vyrába aj vlastných ´průserov´ akurát dosť (imidžové reklamy pre Markízu i STV, dotácia firme synov podpredsedu Romana - už vrátená, atď.) Napokon, rozčúlenie poslancov je veľmi pokrytecké - sami schvaľujú v zákonoch nepríčetné rozhadzovanie peňazí. Napríklad zvláštne dôchodky pre príslušníkov ozbrojených zborov (polícia a armáda) sú nemenej nespravodlivé a zvrátené, ako toto astronomické odstupné. A nenašiel sa ani jeden, ktorý by sa pozmeňovacím návrhom pokúsil odstrániť túto vôbec najväčšiu deformáciu dôchodkovej reformy. Socialistické vnímanie verejných peňazí má proste na Slovensku hlboké korene a stále svetlú budúcnosť. Inak by nikoho nemohlo napadnúť vyhodenie 2 miliárd hore elektrárenským komínom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
