objektmi Národného parku Slovenský raj. Zrejme
najfrekventovanejšou tiesňavou je Suchá Belá, ktorá sa nachádza v severozápadnej časti pohoria. Za vysokú návštevnosť vďačí okrem nespornej krásy aj tomu, že nástup do nej je priamo z rekreačného strediska Podlesok pri Hrabušiciach.
Územie Slovenského raja tvorila pôvodne krasová plošina, z ktorej stredu sa ku okrajom rozbiehali vodné toky. Vertikálnymi pohybmi zemskej kôry došlo ku zmene spádovej krivky potokov, ich zarezaniu do krasovej plošiny a vzniku tiesňav. To je aj prípad tiesňavy Suchá Belá, ktorú vytvoril rovnomenný potok v krasovej plošine Glac.
Tiesňava Suchá Belá má dĺžku 4 kilometre a voda na nich prekonáva výškový rozdiel 400 metrov pomocou kaskád a sústav vodopádov. Sú tu vytvorené aj ďalšie typické formy reliéfu - skalné okná, stupne, obrie hrnce. Na niektorých miestach je vzdialenosť skalných stien iba čosi vyše metra, ich výška dosahuje až 150 metrov. Zvláštnosťou je nevyrovnaný pozdĺžny profil - horný úsek je plytký, s malým spádom. Najväčší spád je v strednej časti, kde je väčšina atraktívnych miest, spodná časť je opäť mierna. V spomínanej strednej časti sú za sebou postupne tieto vodopády a ich sústavy: Misový, Roklina, Okienkový, Korytový, Bočný a Kaskády.
Vzácna je aj flóra a fauna tiesňavy. Vyskytuje sa tu tzv. rastlinná inverzia, teda to, že v nižšie položených, vlhkých a chladných miestach na dne tiesňavy rastú chladnomilné, vysokohorské druhy a vyššie, na skalných stenách s dostatkom svetla a tepla, zasa teplomilné rastliny.
Turistická história Suchej Belej raja má u vyše sto rokov. V roku 1900 ju objavila skupina spišskonovoveského profesora Martina Rótha, prvý prechod tiesňavou je datovaný do roku 1910 a podaril sa skupine horolezcov pod vedením A. Mervaya. Dnes je sprístupnená pomocou rebríkov, kramlí a reťazí.
Od roku 1964 chráni Suchú Belú zákon, v súčasnosti je Národnou prírodnou rezerváciou a spadá pod Národný park Slovenský raj.
BEDEKER
Prístup: Po ceste zo Spišskej Novej Vsi, alebo Popradu cez Hrabušice na Podlesok (parkovisko, autokemp), autobusom SAD z rovnakých východísk do Hrabušíc, resp. na Hrabušickú pílu (autobus stojí na križovatke pri parkovisku na Podlesku), pričom uzlom pri ceste zo Spišskej Novej Vsi na hlavnej ceste Levoča - Poprad je Spišský Štvrtok. Najbližšou železničnou zastávkou je Vydrník na trati Poprad - Spišská Nová Ves. Odtiaľ autobusom, alebo pešo na Podlesok po červenej značke za 1 hodinu.
Samotný priechod tiesňavou je značený zelenou značkou, začína na Podlesku a končí na križovatke turistických ciest Suchá Belá - vrchol. Prechod Suchou Belou trvá 2 hodiny a je jednosmerný (len od ústia v Podlesku smerom hore). Návrat na Podlesok po žltej a červenej značke za 1:30 hodiny.
Zaujímavosti okolia: Prielom Hornádu, tiesňavy Piecky, Veľký Sokol, Kláštorská roklina, Tomašovský výhľad, Kláštorisko, kaštieľ v Betlanovciach, gotický kostol a kaplnka Zápoľských v Spišskom Štvrtku, Dobšinská ľadová jaskyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
