"Niekto nami manipuluje," povedal som dôrazne svojej manželke.
Už to raz nejaká osobnosť musela vysloviť. Myšlienku, ktorá zborí svet a rozdelí ho na (tradičné) dva tábory. Nie sme slobodní. Iba sa domnievame, že naše kroky, naše rozhodnutia, naše myšlienky sú slobodné. Hovno sú.
"Prečo myslíš?" opýtala sa pregĺgajúc lačne hovädzí stroganov, moju špecialitku plnú chutných ingrediencií počnúc sójovou omáčkou a končiac olivovým olejom, ku ktorej sa báječne hodia hranolčeky z fritézy ale aj ryža či cestoviny, to všetko s kopcom tatárky, najlepšie doma pripravenej plnej kúskov cibule a sterilizovaných uhoriek.
"Myslím si, že každý z nás má nielen anjela strážneho, ktorý bdie nad našimi krokmi, ale aj zlého škriatka, povedzme trolla, ktorý nám robí naschvály."
"Aké?"
Evidentne ju to zaujímalo, práve si naberala dupľu a nič, teda vôbec nič a najmenej nejaký troll jej mohol túto fantastickú chvíľu znepríjemniť.
"Čojaviem, ideš po ulici a nevysvetliteľne zle stúpiš, alebo keď niečo krájaš a porežeš sa, alebo keď niečo žehlíš a popáliš sa, alebo keď niečo šiješ a pichneš sa. Je tisíc drobných nevysvetliteľných naschválenstiev, ktoré sa ti prihodia a ty spätne ani nedokážeš prísť na dôvody. A oni svinsky bolia."
Iba kývla hlavou, lebo s plnými ústami sa zle hovorí.
"No nestalo sa ti už, že si si niečo zlé spravila? Bolestivo sa udrela, nevyčistiteľne zašpinila, nevrátiteľne ublížila a potom márne pátrala po príčinách? Podľa mňa nami niekto manipuluje a potom sa kurevsky dobre zabáva na našom fyzickom či psychickom utrpení."
Niečo v mojom monológu ju zaujalo. Pozná ma jak vlastné vrecko, a tak sa na mňa podozrievavo pozrela. Musel som s farbou von.
"Pozri, niesol som si mäso v omáčke k ústam, keď ten niekto, kto nami manipuluje, mi drgol do ruky. No inak si to neviem vysvetliť, ako hnusne mi zafúľal všetko, čo mám na sebe."
Viem, sveter stál veľa a mastné fľaky idú ťažko dole a aj ten manipulujúci sviniar si dal záležať, aby sa kusisko mäsa, plný ťažkých a farebných a mastných prísad zgúľal po celom svetri a po nohaviciach a keď som ho v hrôze a v panike chytil do ruky, sa ešte vyšmykol a trikrát vyobracal a vždy zanechal veľkú zreteľnú stopu a pamätám sa, že ma žena dôrazne upozornila, aby som sa prezliekol, keď viem, aký som gebroš, no aj tak nechápem, prečo sa miesto zapojenia do výsostne filozofickej témy, ktorú som mimochodom nadhodil, pustila do kriku.
No dá sa s tými ženami normálne filozofovať, keď nimi lomcuje materiálno?
Ale ja jej odpúšťam, lebo viem, že aj ňou manipuluje prefíkaný troll.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
