že klišé nikdy nebolo také aktuálne, ako teraz.
Dôvodom nie sú interrupcie, Mojžiš ani reformné zákony, ale opozičný nájazd proti Ivanovi Miklošovi, ktorý vyzerá nádejnejšie ako všetky doterajšie pokusy. To ešte vôbec neznamená, že šance na odvolanie ministra financií sú viac ako päťdesiatpercentné. Nikdy ale ešte neboli tak blízko tejto hranici. Škoda, že na Slovensku sa politika netipuje ako napr. v ČR. Kurzy na prežitie resp. neprežitie Mikloša by boli mimoriadne zaujímavé.
Po odchode Banáša z ANO má koalícia 67 hlasov, čo je o deväť menej ako väčšina, resp. o osem menej, koľko potrebuje, aby ministra udržala vlastnými silami na stoličke. Ak sa jej to podarí, tak len preto, lebo 76 hlasov nevyskladá ani opozícia. Rátanie je celkom vzrušujúce a keďže v tomto parlamente sa už ani divá sviňa nevyzná, tu je: Smer a KSS majú dohromady 35 hlasov a ako s nimi naložia, je jasné. A po včerajšku je jasné už i HZDS. Mečiar sa totiž zaprisahal, že "garantuje 26 hlasov". Urobil tak napriek tomu, že ešte pred dvomi týždňami vytruboval, že HZDS sa nedá vyprovokovať k žiadnemu odvolávaniu, pokiaľ mu niekto neukáže istých 50 hlasov (akože mimo HZDS). Dnes už ho nezaujímajú - "ostatní nech sa vyfarbia", povedal. HZDS, Smer a KSS majú dokopy ale stále iba 61 hlasov. Osud nielen Mikloša, ale de facto celej koalície je takto v rukách bezprizorných z Tkáčovej únie a Slobodného fóra.
"Politik hodnôt" Ivan Šimko ešte nedávno vyhlasoval, že "nedopustíme, aby na Slovensku nastal chaos a podľa toho sa budeme vždy aj rozhodovať". Teraz ale "vidí vážne dôvody na odvolanie Mikloša". Chaos ho už nezaujíma (presne tak, ako Mečiara ďalších 50 hlasov.) Časy sa menia, hodnoty dovidenia. Fakt je ten, že ak SF zahlasuje proti Miklošovi, definitívne si zakope cestu ku koalícii, nech už celé hlasovanie dopadne akokoľvek. Preto je stále oveľa pravdepodobnejšie, že sa pri hlasovaní zdržia. To hovorí rozum, veď politická minulosť SF fakticky vylučuje, aby sa telom i dušou pridali k terajšej opozícii. Na strane druhej, Šimko sa radikalizuje takým závratným tempom, že čakať od neho nejaký základný rozum je čím ďalej ťažšie.
Totálne neprehľadná je napokon situácia u Tkáča. Isté je toľko, že on sám proti Miklošovi zahlasuje. Zvyšok je v stave "negociácií" - kto viac ponúkne, ten berie. V každom prípade - Slobodní a KNP-Ľudová únia majú dokopy 17 mandátov. SF asi bude hlasovať jednotne, čiže ak sa má odvolávanie podariť, Miklošovi by na záchranu mali stačiť tri zdržania sa od tkáčovcov. To je veľmi reálne, ak berieme do úvahy, že sú tam oportunisti ako Polka, Kiňo, Abelovský, s ktorými premiér už rokoval a stále rokuje. Odpadlíci z ANO (Nemcsics, Danko, Banáš), ako ani Plháková (vystúpila z klubu SDKÚ) proti Miklošovi ruku nezdvihnú. Preto sa dá povedať, že vyhliadky predkladateľov nie sú ani päťdesiatpercentné. Ale akurát dostatočné, aby vyrobili drámu...
Je možné, že iniciátor Mečiar to má takto presne spočítané. A preto si trúfa ísť proti Dzurindovi, ktorý sa k nemu správa stále ústretovejšie. Preladenie na radikálnu strunu sa predsedovi HZDS ale nedá veľmi zazlievať, aj keď ešte nedávno tvrdil, že hnutie v tomto volebnom období mení taktiku a cirkusy robiť nebude. Zmierlivosť ku koalícii by Mečiara v prezidentskej kampani odrovnala. Ak chce dobehnúť Kukana a udržať náskok pred Schusterom, musí naháňať ďalšie ovečky, ktoré sa - pre jeho potrebu - potulujú len na opozičných pasienkoch. Preto aj podpisová iniciatíva za odvolanie Mikloša vychádza rovno z HZDS - aby zmaril akékoľvek špekulácie, že kolaboruje s Dzurindom.
Včera sa vypol k ďalšej ekvilibristike - na stretnutí so Saktorom podporil referendum, o ktorom doteraz tvrdil, že "nie je agendou HZDS". Totálne otočil - včera vyzval Saktora, dokonca aby demonštroval namiesto Rómov. Mečiar skrátka pochopil, aj keď trochu neskoro, že taká stará líška ako on už nemôže vymeniť srsť. Podstolové dohody s Dzurindom mu nestoja za to, aby spálil svoje príležitosti. A už vôbec nestojí za to Mikloš... Hoci sa asi nepomýlime, keď povieme, že Mečiar sám by bol celkom rád, keby odvolanie nevyšlo. Nezabúdajme, prečo začal paktovať s premiérom - len Dzurinda a táto koalícia ho môžu vyslobodiť z medzinárodnej izolácie. Hrá vabank, lebo ak sa prezidentom nestane a Mikloš predsa padne, kamarádšaft s Mikinom končí a prehral všetko...
Tak či inak, nikdy to nemala koalícia nahnutejšie ako na tejto schôdzi. Pád ministra financií by znamenal de facto koniec vlády, aj keď premiér neurobí z Mikloša hlasovanie o dôvere celej vlády. Ale skúsiť by mal, veď napokon už raz mu to vyšlo (apríl 2001). Tak by sa správal každý štandardný politik. Mikuláš Dzurinda ním však nie je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
