vybral Slovensko. Dvestotisíc vozov ročne sa bude montovať v Žiline. Ten Slota sa vedel narodiť - len nie je jasné, prečo taký chmuľo a nevychovanec skúša šťastie vo veľkej politike, keď doma mu to tak ide.
Výber Slovenska už nie je vôbec náhoda. Po Peugeote tu majú namierené i ďalšie mohutné firmy - Arcelor, Samsung (sú už isté) a pokiaľ ide o náš región, stále sa hovorí o Roveri, čo by už bola štvrtá podtatranská automobilka. A asi svetový primát v počte vyrobených vozov na hlavu obyvateľa. Vyhlásené svetové kapacity - Steve Forbes, Donald Jackson, Lajos Bokros - hovoria o Slovensku ako o investičnom raji. Hoci Poliaci, ktorí baráž prehrali (predtým už vypadli ČR a MR), tvrdia, že umreli na dopravnú infraštruktúru, pravda je krajšia. Nemali asi vôbec šancu - náklady na pracovnú silu máme výrazne nižšie, s čím úzko súvisia aj iné parametre. Nejde pritom iba o samotnú výšku miezd, ale aj celkovú daňovú kvótu (teda priame zdanenie plus poistné fondy). Poliaci konkurovali iba podstatne rozsiahlejším trhom, čo však v zjednotenej Európe nehrá významnú rolu. Hoci v prvej fáze bude vplyv príchodu Kórejcov v obchodnej bilancii záporný, sú odhady, že v konečnom dôsledku iba táto jedna investícia vylepší zahraničnoobchodnú bilanciu krajiny o 100 miliárd Sk. To je presne deficit obchodného účtu za rok 2002. Okrem 2400 nových pracovných miest ďalšie priaznivé efekty ťažko odhadovať, keďže záleží od viacerých faktorov. Spolieha sa napríklad na to, že k slovu prídu prevážne slovenskí dodávatelia. To však nemusí byť celkom pravda, keďže trhy v Európe sú otvorené naozaj komplexne. Isté je, že jediná takáto injekcia zvyšuje už v strednodobom horizonte životnú úroveň v ráde percent.
Slovensko mení svoju ekonomickú podstatu, takrečeno rýchlosťou blesku. Ešte pred 2 rokmi tu vládlo dosť veľké rozčarovanie, že napriek politickej i ekonomickej stabilizácii za prvej Dzurindovej vlády investičný boom nenastal a zahraniční podnikatelia stále preferovali Česko a Maďarsko. Zlom sa fakticky kryje s nástupom druhej vlády Dzurindu a s prudkou zmenou podnikateľského prostredia, ktorá síce ešte zďaleka nedobehla, ale investori ju zavetrili už po prijatí batérie reformných zákonov. Samozrejme, je nesporné, že najväčšou komparatívnou výhodou SR oproti vyspelým ekonomikám Západu sú nízke mzdy. Pričom v takých kritériách, ako miera korupcie, vymáhateľnosť práva a pod. ešte stále prudko zaostávame. Obrovský skok je však zrejmý vo vzťahu ku "kolegom" z V-4.
Nie je samé zlato, čo sa blýska - aby bolo jasné. V sumári sú prevažujú výnosy, ale celková hodnota tzv. investičných stimulov sa zdá prestrelená. Podľa Ruska by sa malo z rozpočtu vložiť do celého podniku dohromady 8 miliárd, čo sa napríklad rovná - pre ilustráciu - skoro polovici plánovaného výnosu z daní fyzických osôb na rok 2004. Pochybnosť je zrejmá: Nebolo by výhodnejšie a najmä spravodlivejšie nechať Hyundai Hyundaiom a znížiť o túto sumu sadzbu dane? Pripusťme, že Slovensko momentálne takéto investície nesmierne potrebuje. Je ale evidentné, že uplácanie nadnárodných gigantov nemôže byť dlhodobá doktrína. Hoci Rusko nechal schváliť v NR SR akúsi národnú investičnú stratégiu, je skoro absurdné, aby štát prispieval každému "štatútovému" investorovi až do výšky 15 percent hodnoty investície. Čiže do maxima, ktoré povoľuje Európska komisia.
Nedajú sa celkom obísť ani české a maďarské reakcie v jeseni, keď z hry vypadli. Hovorca budapeštianskej vlády Gábor Gál vtedy povedal, že Hyundai chcel také úľavy, že investícia by už nebola výhodná pre maďarské hospodárstvo. Šéf agentúry Czechinvest (obdoba SARIA) zase obvinil Kórejcov, že vyžadovali "nadštandardné investičné stimuly, ktoré by išli nad rámec českých zákonov i pravidiel EÚ a navyše v objeme, v ktorom by už táto investícia nebola pre ČR rentabilná". Zaujímavé pritom je, že keď s nástupom Pavla Ruska začal kolotoč okolo Hyundaia, rozprávalo sa o investícii v súhrnnej výške 1,5 mld. USD. Včerajšia správa hovorí o 700 milónoch eur; aj tak je mohutná, ale kde sa stratil zvyšok? Isté je toľko, že osemmiliardová štátna pomoc, ktorú ohlásil Rusko, by mala klesnúť na polovicu. Tešme sa, ale - je zrejmé, že sponzorovanie investorov daňovými poplatníkmi je krátkodyché riešenie. A keď sa budú uzatvárať zmluvy, verejná mienka by mala trvať na tom, aby neboli utajené. Rusko sa pri Peugeote vyhováral, že ministerstvo je za zverejnenie, ale partneri nechcú. Teraz má šancu vopred oznámiť - poplatníci platia, chcú teda aj niečo vedieť. Alebo - ak sa podmienky kontraktu neutaja, Hyundai utečie? To azda nie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
