stíšenia, rozjímania, odriekania a dobročinnosti.
Tento čas prináša aj šesť pôstnych nedieľ. Každá z nich má, podľa dávnych cirkevných a ľudových tradícií svoj názov a význam.
Prvú nedeľu nazývajú kresťania INVOCAVIT a v ľudovej tradícii je známa pod označení ČIERNA. V tento deň nábožné ženy odkladajú pestré oblečenie a obliekajú sa 40 dní iba do čierneho. Miestami pretrváva aj názov VRECOVÁ: mnohí kajúcnici kedysi nosili od tejto nedele oblečenie z vrecoviny. V niektorých regiónoch má prvá pôstna nedeľa i bizarný názov Líščia. Podľa ľudovej tradície piekli ženy deťom praclíky a rozvešali ich v záhrade po stromoch. Aby mal drobizg radosť vraveli, že to im tam nechala líška.
Druhá pôstna nedeľa: REMINISCERE, je medzi vidieckou pospolitosťou známejšia ako PRAŽNÁ. Dodnes sa zachovala obyčaj, podávať v tento deň obradné jedlo: najčastejšie naklíčený opečený hrach prípadne obilie.
Tretia pôstna nedeľa OCULI, má podľa ľudovej tradície trochu čudný názov: KÝCHAVÁ. Pôvod má v kronike zo l6. storočia, kedy, podľa záznamov, aj u nás vyčíňala morová epidémia. Choroba sa prejavovala kýchaním a kto v tento deň kýchol, bol vraj vyvolencom smrti. Ešte dlho po morovej pliage bývali v túto nedeľu omše za odvrátenie hroznej choroby. Láska k životu však časom poveru revitalizovala - a tak v tretiu pôstnu nedeľu treba rátať počet kýchnutí - čím viac, tým lepšie- o to bude človek zdravší. Ako to už býva, našli sa aj zlepšovatelia, ktorí počet "kychov" ovplyvňujú" šňupacím tabakom.
Štvrtá pôstna nedeľa (LAETARE), bola v prísnom 40-dňovom období bez zábav a tancovačiek pre mladých ľudí na vidieku oddychovým časom. Nazýva sa DRUŽBOVOU, pred ňou vidiečania dodnes pečú koláčiky a dievčatá a chlapci sa nimi častujú na spoločných stretnutiach. Sú síce bez muziky ale mladi padnú dobre. Napokon, na takomto posedení dievčatá a chlapci obyčajne dohovárajú aj to, ako zorganizujú nasledujúcu - z najdôležitejších pôstnych nedieľ.
Je ňou v poradí piata JUDICA, oveľa známejšia ako SMRTNÁ nedeľa. To je na vidieku dodnes najtradičnejší termín vynášania Moreny- symbolu obávanej a nenávidenej zimy .Po jej vynesení- niekde ju spália alebo hodia do potoka, vracajú sa mladí do dedín so sviežou jarnou zeleňou- symbolom života.
Ten kraľuje aj poslednej, šiestej pôstnej nedeli - PALMARUM, ktorú u nás nazývame KVETNOU. Otvára posledný predveľkonočný, pašiový týždeň. Pranostiky vravia: Kým neprídu pašie, teplo nebude. V katolíckych kostoloch svätia kňazi halúzky z jarných drevín a táto nedeľa je pod názvom palmová spomienkou na príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho ľudia nadšene vítali palmovými ratolesťami.
V pašiovom týždni majú podľa dávnych tradícií svoje mená aj všetky dni: pondelok niekde nazývajú modrým alebo žltým, utorok šedivým, stredu škaredou, štvrtok je, ako všetci vieme Zelený, piatok Veľký, sobota Biela, nedeľa Veľkonočná a oblievačkový pondelok volajú ľudia aj červeným, podľa najtradičnejšej farby veľkonočných vajíčok, symbolizujúcej život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
