Dominantnú úlohu tam zohráva rieka Sekčov so svojim kľukatým korytom a zaujímavou vegetáciou. Rieka zbiera vody z Čergovského pohoria a z neďalekých vrchov známych ako Stráže. Niekedy Sekčov dokáže byť aj veľmi nebezpečný, keď jeho vody v daždivom a búrkovom období spôsobujú záplavy a škody na okolitých poliach a ostatných zariadeniach. Práve preto sa okolo Sekčova nachádzajú pozemky s trvalo trávnatými porastami, aby nedochádzalo k eróziám a odplavovaniu pôdy.
Už v 18. storočí sa uprostred Šarišských lúk vybudovala samostatná usadlosť Šebeškelemeš. Obývali ju prevažne občania židovskej komunity, nakoľko Židia až do konca 18. storočia sa nesmeli usadzovať priamo v Prešove. Zaoberalo sa obchodovaním a preto sa usadzovali v lokalitách okolo mesta, aby skoro ráno prichádzalo do neho a čo najneskoršie opúšťali mestské brány po skončení trhov. Podstatná zmena nastala až koncom 18. a začiatkom 19. storočia, predovšetkým po vydaní známeho Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Židia mali voľný vstup do mesta a začali si tam budovať domy a zriaďovať obchody.
Po vzniku prvej ČSR v roku 1920 sa usadlosť pomenovala práve podľa názvu lokality Šarišské Lúky a to sa zachovalo až dodnes, ale lokalita sa stala súčasťou Prešova. podobným pomenovaním sa tam zachovala železničná stanica - zastávka. Po druhej svetovej vojne, po odvlečení Židov do koncentračných táborov, začala zanikať aj obec a jej kataster sa pričlenil pod správu mesta Prešov a susedných Ľubotíc. Začali tam svoju cestu mnohé prešovské podniky a závody a postupne s týmto procesom zanikali a znehodnocovali sa aj mnohé vzácne historické objekty.
Kone niekoľko tisícročí plnili úlohu nenahraditeľnej ťažnej sily v armáde, doprave, poľnohospodárstve a lesníctve. Postupne s technickým rozvojom strácali svoje opodstatnenie, ale stali sa prostriedkom pre športovanie a dnes aj alternatívnu medicínu. Šarišské lúky aj naďalej zohrávali dôležitú úlohu pri rozvoji jazdeckých športov v Prešove a okolí. V roku 1859 z podnetu uhorskej vlády v Prešove vybudovali ojedinelý chovateľský stánok pre štátny žrebčinec, ktorého úlohou bolo zabezpečovať reprodukciu koní v zemskom chove na polovici územia Slovenska. Svoju úlohu plnili až do úplnej asanácie zariadenia v roku 1975.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa v Prešove vybudovalo niekoľko kasárenských zariadení a v dvoch z nich sa chovali aj kone, či už pre potrebu rýchleho jazdectva aj pre delostrelectvo. Boli obdobia, že v meste sa odchovávalo až 600 koní, z toho do 400 v štátnom žrebčinci, približne 100 koní vo vojenských zariadeniach a ostatná stovka koní pripadala na veľkostatky a roľnícke usadlosti.
Prešovský štátny žrebčinec a vojsko využívalo neďaleké Šarišské lúky na prípravu, ale aj na športové podujatia v jazdectve. Žrebčinec tam organizoval svoje známe dištančné jazdy, ktoré zahrňovali prípravu koní v sedle, v záprahu, ale neskoršie sa tam organizovali aj svalové dostihy a parkúrové skákanie. Práve na šarišských lúkách sa uskutočnili prvé dostihy v Prešove v roku 1903, ktoré organizačne usporiadalo vojsko. Častejšie sa s cvalovými dostihmi na Šarišských lúkách ľudia stretávali až po druhej svetovej vojne, od roku 1950 do roku 1972. Boli to dlho len ojedinelé podobné podujatia na východnom Slovensku. Dokonca sa na Šarišských lúkách počítalo s výstavbou stálej dostihovej dráhy v Prešove, ale pre nepochopenie vtedajšieho vedenia mesta sa od zámeru upustilo. Ako dôvod sa uvádzala zamýšľaná sídlisková výstavba Prešova a postupná asanácia žrebčinca na Sabinovskej ulici.
Na Šarišských lúkách sa rok čo rok uskutočňovali cvalové dostihy koní, od roku 1950. Podujatia sa zúčastňovali kone s jazdcami z celej vtedajšej ČSR, ale najmä z ústavov na chov koní. Šarišské lúky každoročne vítali nadšencov dostihového športu z mesta a širokého okolia. Vždy tam prichádzalo veľa divákov a podujatia nadobúdali na popularite. Od roku 1958 a potom aj niekoľko ročníkov sa tam organizovali známe jazdecké preteky v parkúrovom skákaní, ktoré zabezpečoval bývalý Slavoj Prešov v spolupráci so štátnym žrebčincom. Hlavným iniciátorom podujatia bol už nebohý Štefan Brenza.
V súčasnosti sa v Prešove odchováva sotva 25 koní. Zanikol bývalý žrebčinec, zrušil sa chov koní v armáde, ale osireli aj povestné Šarišské lúky. Ostala len história a spomienky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
