získať vedomosti a návod na riadenie obce. Usporadúvaním týchto kurzov bol poverený okresný osvetový zbor v Košiciach a boli to prvé kurzy v Československej republike. V Košiciach preto, lebo boli sídlom župy, úradov, podnikov a kultúrnych inštitúcií.

Prvých 32 starostov obcí získalo poznatky o hospodárení v obecnom zriadení, o rozpočte, finančných komisiách, obecných dávkach, prirážkach, aj o veterinárnych opatreniach, vrátane prevencie chorôb zvierat. Starostovia sa museli na exkurziách oboznámiť aj s kultúrnou problematikou, v múzeu i v kine, kde mnohí po prvýkrát videli film. V priebehu mesiaca boli v Košiciach štyri takéto kurzy slávnostne ukončené banketom v hoteli Schalkház aj za účasti zástupcov ministerstva vnútra. Podľa košického vzoru sa mali takto vzdelávať starostovia v celej ČSR.

V tom istom čase bola veľká sála Schalkházu často rezervovaná na slávnostné recepcie, pri príležitosti nastúpenia do funkcií na župnom úrade, zasadnutia do kresla mešťanostu - aj košického Nováka - či vymenovanie nového policajného riaditeľa. Začiatkom novembra bola v Schalkháze veľkolepá recepcia. Usporiadalo ju úradníctvo košického železničného riaditeľstva, slovenské železničné stanice, aj z Podkarpatskej Rusi pre námestníka riaditeľa Ing. Jána Slávika ako prvého Slováka, ktorého vymenovali na takýto post. V Schalkháze sa zišlo vyše 600 železničných úradníkov. Prednosta stanice zo Spišskej Novej Vsi Magát, ktorý bol známy tým, že sa vedel perfektne zhostiť rečníckych vystúpení a slovnej ekvilibristiky, mal slávnostný uvítací príhovor aj s fanfárami vtedy chýrečnej Illéšovej kapely z Liptovského Mikuláša, po ňom prednosta odboru z Vrútok a celá honorácia od ministerského radcu Schleydera z Prahy až po košického župana a mešťanostu. Každý zdôraznil, že na také významné miesto zasadol prvý Slovák a prisľúbil mu podporu.

Túto udalosť skalila nepríjemnosť, ktorú spôsobilo lajdáctvo správcu bytov na Letnej a Zimnej ulici, kde bývali zamestnanci železnice. Počas osláv vzniku ČSR 28. októbra okolie domov bolo príkladom neporiadku, nevyvezených odpadkov a popola medzi vyupratovanými košickými ulicami.

Ďalším z pripravovaných banketov bol banket na počesť Kristíny Morfovej, najlepšej českej sopranistky, ktorá mala koncert vo vypredanej veľkej dvorane Schalkházu. Bol to jej posledný koncert pred odchodom na zahraničné turné a prvý koncert v Košiciach, spolu s klavírnou virtuózkou Ľudmilou Prokopovou. O oboch umelkyniach písali veľmi priaznivé recenzie londýnske médiá ako Daily maile, Daily News, The Star a zaradili ich medzi také špičky ako Caruso, Destinová, Kubelík. Koncert bol druhým magnetom v priebehu dvoch mesiacov - prvým boli umelci z Petrohradskej opery, ktorí emigrovali počas revolúcie z Ruska a prechodne sa usídlili v Paríži i v Prahe.

Z rozpočtu sa ušlo na školy

Košické a iné východoslovenské mestá nežili iba slávnosťami. Koniec roka bol predo dverami a čakalo sa na zverejnenie rozpočtu na rok 1924, či sa ujde z neho na výstavbu škôl, elektrifikáciu miest a obcí. Časopis Venkov z novembra 1923 uverejnil výdavky na slovenské školstvo. Podľa neho bratislavská univerzita figurovala na prvom mieste s 8 mil. 850 tis. Kč, ďalej obchodná akadémia v Košiciach so 74 tisíc Kč, na výstavbu gymnázia v Michalovciach vyčlenili 300 tisíc Kč, na kúpu pozemkov v Herľanoch kvôli rozšíreniu kúpeľov 200 tisíc, na dostavbu reštaurácie a práčovne na Štrbskom Plese 1 milión, na úpravu turistickej nocľahárne v Tatranskej Lomnici 400 tisíc, na astrofyzikálne observatórium 360 tisíc. Na Slovensku sa malo vybudovať, rekonštruovať alebo pribudovať 48 stredných škôl za 15 mil. 870 tisíc, 11 učiteľských ústavov za 2 mil. 567 tisíc, 4 obchodné akadémie za 2 mil. 543 tisíc, obchodné, živnostenské a iné školy za 3 mil. 294 tisíc. Pre rímsko-katolícku kultúrnu činnosť bolo vyčlenených v štátnom rozpočte 6 mil. 216 tisíc okrem ďalších 3 mil. 716 tisíc na mimoriadne výdavky. November, konkrétne osemnásty bol dňom slávnostného otvorenia vinárskej školy v Modre za účasti ministrov Hodžu, Kállaya a Markoviča. Raritou bola účasť 48 richtárov z okresu Modra.